Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Hádka - freedigitalphotos.net
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Ilustračná foto
18. augusta 2017 Elektrina a elektrická energia od Energia.skSITA

Dávid proti Goliášovi? Protimonopolný úrad podporuje dereguláciu cien

Tento týždeň sa skončilo pripomienkovanie predbežného stanoviska ministerstva hospodárstva (MH SR) k návrhu Európskej komisie, ktorým sa mení smernica o pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Na rozdiel od nariadenia, o ktorom sme písali nedávno, smernica významným spôsobom zasahuje do maloobchodného trhu a má predpoklad značne ovplyvniť aj koncové ceny účtované odberateľom. Čoho sa týka?

Silnejší spotrebiteľ a nové technológie

Medzi základnými parametrami novely sa uvádza väčší dôraz na postavenie a práva spotrebiteľa na trhu. Vzťahujú sa najmä k vyúčtovaniu, porovnávaniu cien, výberu a zmene dodávateľa. Dôslednejšie sa venuje tiež otázkam inteligentných meracích systémov (IMS), riadenia odberu, prosumerom, agregátorom, úložiskám energie, vzniku a fungovaniu miestnych energetických komunít či dynamickým tarifám. Tieto nové trendy a technológie, ktoré sa v západnej Európe stávajú bežnou súčasťou trhu s elektrinou, sú u nás len v plienkach a slovenská legislatíva ich takmer vôbec nereflektuje.

Rovnako ako pojem energetickej chudoby, o riešení ktorej sa síce hovorí už dlhé roky a spomína sa dokonca v programovom vyhlásení vlády, avšak k reálnym krokom, s výnimkou niekoľkých rokovaní za úradníckym stolom, zatiaľ nedošlo.

Komisia vo svojom návrhu priamo požaduje rozvoj distribučných sústav v súvislosti s rozvojom inteligentnej siete, ktorá podporuje efektívne riadenie a plánovanie rozvoja sústav. Novelou by sa teda mali upraviť úlohy prevádzkovateľov distribučných sústav týkajúce sa najmä ich činnosti s cieľom zabezpečiť flexibilitu sústav, integráciu elektromobilov a nabíjacích miest, správu dát a skladovanie elektriny.

Dotýka sa aj pravidiel fungovania nezávislých národných energetických regulačných orgánov – v slovenských podmienkach ÚRSO. Stanovuje napríklad dodatočné kritériá vrátane spôsobu výberu a nominácie rozhodovacieho orgánu regulačného úradu, ako aj spôsob a podmienky ich odvolávania.

Nesúhlas  zo strany MH SR ale vyvolali najmä dva návrhy, ktoré sa týkajú cenovej regulácie a podpory spaľovania domáceho uhlia.

Exkluzívne uhlie

Súčasná smernica umožňuje členských štátom používať domáce primárne zdroje do výšky 15 % celkovej primárnej energie z dôvodu bezpečnosti dodávky. Slovenská vláda tým odôvodňuje podporu ťažby a spaľovania domáceho uhlia pochádzajúceho výlučne od Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) v elektrárni Nováky.

Dotáciu financujú všetci odberatelia elektriny prostrecníctvom tarify za prevádzkovanie systému a ročne ide o sumu asi 95 miliónov eur. To znamená, že priemerná slovenská domácnosť pošle baníkom ročne 11 eur. Podľa platného rozhodnutia MH SR má dotovanie HBP trvať až do roku 2030, avšak v súčasnosti systém preveruje Európska komisia ako potenciálnu neoprávnenú štátnu pomoc.

Predmetné ustanovenie chce Komisia z európskej legislatívy úplne vypustiť a zaistiť tak to, že sa elektrina bude vyrábať za trhových podmienok a v nákladovo najefektívnejšom zariadení. Cena uhlia dohodnutá medzi baníkmi a Slovenskými elektrárňami je zahalená tajomstvom. Predstavitelia baní pritom priznávajú, že domáca ťažba je drahšia než u susedov a elektrárne zase tvrdia, že nútená prevádzka Novák je stratová.

Proti zrušeniu ustanovenia smernice však namieta Asociácia priemyselných zväzov, ktorej súčasťou je aj Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR a členom aj HBP. V zásadnej námietke trvajú na zachovaní tohto bodu – a ministerstvo hospodárstva súhlasilo. Od Komisie chce vysvetlenie a mieni predsadzovať jeho zachovanie.

Trhová cenotvorba vs. štátna schizofrénia

Návrh smernice zadáva povinnosť plošne odstrániť cenovú reguláciu v oblasti dodávky elektriny po vstupe smernice do platnosti a pre zraniteľných a energeticky chudobných odberateľov do 5 rokov od vstupu smernice do platnosti. To sa ale slovenskému ministerstvu vôbec nepáči, pričom v ďalších rokovaniach môže počítať napríklad s podporou susedného Maďarska.

Revidovaná smernica stanovuje zásadu, že ceny za dodávku elektriny musia byť okrem riadne odôvodnených výnimiek trhové a nemôžu byť predmetom štátnych zásahov prostredníctvom ich regulácie. Tento prístup dlhodobo podporujú aj dodávatelia energií pôsobiaci na Slovensku. Potrebnú ochranu energeticky chudobných, ktorých slovenská legislatíva vôbec nereflektuje, a ochranu zraniteľných zákazníkov, ktorými sú naopak všetky domácnosti aj malé podniky, majú štáty zaistiť inými cielenejšími spôsobmi. Možné výnimky majú podliehať schváleniu Bruselu. To ale MH SR považuje za zásah do kompetencií štátu.

Samotné ministerstvo pritom v analýze dopadov revízie smernice priznáva, že deregulácia cien prinesie zníženie nákladov domácností na elektrinu. „Stanovenie koncovej ceny elektriny dodávateľmi na základe trhových princípov potenciálne povedie k zvýšeniu konkurencie na maloobchodnom trhu s elektrinou a k inovatívnejším službám, čo potenciálne bude mať za následok nižšie koncové ceny a zlepšia sa možnosti kontroly a znižovania nákladov na elektrinu zo strany koncových odberateľov,“ uvádza MH SR v doložke sociálnych vplyvov.

Spočiatku pritom pripúšťa možný negatívny vplyv na domácnosti, ktorým by bolo krátkodobé možné zvýšenie koncových cien elektriny. „Zo skúseností z iných štátov vyplýva, že v prípade regulácie cien pod náklady môže dôjsť k dočasnému zvýšeniu cien až do doby, kým sa neprejaví vplyv väčšej konkurencie,“ uviedlo ministerstvo, podľa ktorého zároveň deregulácia cien aj vstup nových hráčov na trh bude mať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré „vyplývajú najmä z posilnenia konkurencie na  maloobchodnom trhu a z vyššieho štandardu služieb“.

Výnimka potvrdzuje pravidlo

Do pripomienkovania stanoviska MH SR sa zapojilo niekoľko ministerstiev a  štátnych úradov. Zdá sa však, že len jediný orgán si všimol rozpoltenosť dopadovej analýzy a záverov ministerstva a odvážil sa rezortu oponovať v otázke regulácie cien. Protimonopolný úrad (PMÚ) ministerstvu odporučil „zvážiť zmenu pozície Slovenskej republiky vo vzťahu k smernicou navrhovanému odstráneniu cenovej regulácie v oblasti dodávky elektriny“.

Pripomenul, že Európska komisia opakovane odporučila členským krajinám Únie deregulovať nemonopolnú činnosť dodávky elektriny. V súvislosti s potenciálnym krátkodobým zvýšením cien PMÚ uviedol, že toto „zvýšenie je prechodné, kým sa neprejaví vplyv väčšej konkurencie na energetických trhoch s pozitívnym vplyvom na spotrebiteľov a inovácie, práve v dôsledku deregulácie“.

Protimonopolný úrad dodal, že aj napriek 10 rokom liberalizácie trhu je súťažné prostredie na maloobchodnom trhu s elektrinou slabo rozvinuté a podiely alternatívnych dodávateľov na trhu v porovnaní s pôvodnými troma dodávateľmi elektriny sú nepatrné.

„Regulácia pre domácnosti a malé podniky spôsobuje ťažkosti v presadzovaní sa ostatných dodávateľov na trhu a tým sa znižuje tlak na „tradičných“ dodávateľov energií. Zákaznícke portfóliá sú viac menej zastabilizované u súčasných dodávateľov a pre nových hráčov je komplikované sa dostať na trh. Okrem rôznych legislatívnych/systémových bariér (ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú výšku cien pre koncových užívateľov, a to napr. zvyšovaním nákladov v dôsledku rôznych požiadaviek na dodávateľa, častej zmeny podmienok, atď.), cenová regulácia môže byť jedným z faktorov, ktorý prispieva k nedostatočnému rozvoju trhu, nakoľko môže ponechávať podnikateľom málo priestoru na vyvíjanie súťažného tlaku voči „tradičným“ dodávateľom,“ píše sa v pripomienke PMÚ.

„Riešením takejto nie úplne vyhovujúcej situácie teda nie je pokračovanie v cenovej regulácii, ale deregulácia, ktorej nevyhnutnou podmienkou je vytvorenie takých podmienok na trhu, ktoré v maximálnej možnej miere zintenzívnia súťaž na trhu. V takomto prostredí môže koncový užívateľ profitovať, okrem iného, aj z nižších cien, ktoré nebudú závislé na každoročnom administratívnom posudzovaní. Naviac dôležitým benefitom deregulácie je aj vytvorenie priestoru pre kreativitu dodávateľa tak, aby mohol v konkurenčnom boji o zákazníka prinášať inovatívne služby, resp. poskytovať služby, ktorými sa odlíši od svojich konkurentov v prospech zákazníkov,“ zdôraznil Protimonopolný úrad.

Tento rok začal prešetrovať viacero podaní týkajúcich sa možného zneužívania dominantného postavenie na trhu s elektrinou, ale aj plynom.  

Drahé IMS? Nasadenie odporučil ten istý rezort

Nesúhlas so závermi MH SR Protimonopolný úrad vyjadril aj v súvislosti s rozvojom inteligentných sietí, kde sa ministerstvo tiež obáva možných neprimeraných nákladov a vplyvu na koncové ceny. Pripomína pritom dokument týkajúci sa zavádzania inteligentných meracích systémov, ktoré vydalo samotné ministerstvo a odporučilo v ňom obstarávanie IMS vo väčších objemoch.

„Celoštátne nasadenie IMS je nevyhnutným predpokladom flexibilnejšej reakcie na strane dopytu, čo môže umožniť lepšie riadenie výkyvov v dodávke elektrickej energie. Vďaka obojsmernej digitálnej komunikácii medzi distribútorom a odberateľom sa posilní postavenie odberateľa, prinesie vyššiu energetickú efektívnosť, eliminujú sa poruchové stavy a riziká, umožnia väčšiu integráciu malých obnoviteľných zdrojov energie do distribučných sústav, detekciu čiernych odberov a rýchlejšiu zmenu dodávateľa energie a zníženie administratívnej záťaže pre dodávateľov energií, čo zvyšuje konkurenčné prostredie v oblasti dodávok energií,“ uviedol PMÚ. Kvôli pozitívam plynúcim z inteligentných meradiel nevidí dôvod odďaľovať ich zavedenie na Slovensku nad časový rámec vyplývajúci z návrhu smernice. Protimonopolný úrad zároveň podčiarkol, že zdieľanie dát získaných z IMS a prístup alterantívnych dodávateľov k detailným dátam o priebehu spotreby zákazníkov môže významne prispieť k rozvoju konkurencie a rovnosti podmienok na trhu.

Napriek jasným odborným pripomienkam PMÚ sa ale nedá očakávať zmena stanoviska rezortu hospodárstva v rokovaniach Rady ministrov. Konečnú podobu novej smernice budú musieť odobriť členské štáty aj europoslanci a následne ju krajiny prevedú do národnej legislatívy.

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.