Nemecko sa chce zamerať na veternú a solárnu energiu

Nemecko sa bude pri ďalšej transformácii svojej energetiky smerujúcej od fosílnych a jadrových zdrojov k obnoviteľným sústreďovať na rozvíjanie pevninských veterných elektrární a solárnych panelov. V rozhovore pre zahraničných novinárov v Berlíne to povedal námestník ministra hospodárstva Rainer Baak. Tieto dva druhy elektrární sú podľa neho ekonomicky najvýhodnejšej a umožnia do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na nemeckej výrobe elektriny na 35 % z dnešných 25 %.

"V posledných 13 rokoch sme sa naučili z dvoch druhov obnoviteľných zdrojov, konkrétne z veternej energie a fotovoltiky, vyrábať prúd za rovnaké peniaze ako u nových uhoľných a plynových elektrární. A je to výrazne lacnejšie, než keby sme stavali nové jadrové elektrárne," povedal Baak. Náklady na výrobu 1 kWh elektriny zo solárnych a pevninských veterných elektrární sa podľa neho pohybujú okolo 9 centov.

Námestník ministra priznal, že u iných obnoviteľných zdrojov verejná podpora žiaduci výsledok nepriniesla. Geotermálna energia podľa neho v Nemecku ako alternatívny zdroj elektriny úplne zlyhala. Stavba veľkých veterných parkov na mori potom zostáva stále príliš drahá, keď náklady na výrobu 1 kWh sú približne dvojnásobné v porovnaní s tými na pevnice. Využitie biomasy je síce úspešné, dosiahlo ale v súčasnosti hranice svojich možností, pretože ďalšie rozširovanie energetických plodín by ohrozilo pestovanie pre potravinárske účely.

"Ciele stanovené v rámci transformácie energetiky dokážeme splniť, aj keď budeme využívať len pevninské veterné parky a solárne elektrárne," povedal Baak. "Nebránime sa väčšiemu využitiu morských veterných elektrární, ale až v okamihu, keď sa podarí znížiť ich výrobné náklady. Nechceme tu opakovať rovnakú chybu, akú sme urobili v minulosti u fotovoltaických elektrární," dodal.

Nemecko v minulosti štedro dotovalo využívanie solárnych elektrární, hoci v tom čase ešte neboli dosť technicky pokročilé. To viedlo k veľkému rozšíreniu menej efektívnych fotovoltaických parkov, ktorým štát bude musieť ešte viac ako desať rokov vyplácať pôvodne stanovenú výšku pomoci, čo vedie k zdražovaniu prúdu pre spotrebiteľa. U nových elektrární už je štátna podpora nižšia, preto nepredstavujú pre spotrebiteľa takú záťaž.

Nemecko chce do roku 2022 odstaviť svoje jadrové elektrárne. V budúcnosti by krajina chcela obmedziť aj prevádzku uhoľných elektrární, pretože majú veľké emisie oxidu uhličitého (CO2), ktorý podľa vedcov prispieva ku globálnym zmenám klímy. Nahradiť by ich mali obnoviteľné zdroje energie. V Nemecku je každý rok dopyt zhruba po 600 TWh elektriny.

Zdroj: ČTK, energia

Odborní partneri