NKÚ:Slovensko zaostáva za plnením európskych záväzkov pri energetických úsporách

Bratislava 13. apríla (TASR) – Slovensko zaostáva za plnením európskych záväzkov v oblasti energetických úspor. Skonštatoval to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) po tom, ako preveril dodržiavanie záväzkov SR v tejto oblasti voči Európskej únii (EÚ) najmä v budovách ústredných orgánov štátnej správy. Skontrolované bolo Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR, Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR a Environmentálny fond za roky 2014 – 2016.

Slovensko sa zaviazalo prijať opatrenia energetickej efektívnosti a znižovať energetické nároky verejných budov každý rok o 52,17 GWh do roku 2020. Tento cieľ sa však podľa NKÚ podarilo splniť len v roku 2015. V roku 2014 bol tento záväzok splnený na 63 % a v roku 2016 na 44 %.

Hendikepom pri plnení záväzku je podľa NKÚ fakt, že Bratislavský samosprávny kraj (BSK) je vylúčený z prijímania financií z európskych fondov, pričom väčšina budov ústredných orgánov štátnej správy sa nachádza práve v tomto regióne. NKÚ zároveň uviedol, že na podporu financovania obnovy verejných budov mal slúžiť Národný fond energetickej efektívnosti, ktorý nebol doposiaľ vytvorený. Na obnovu týchto budov boli plánované prostriedky štátneho rozpočtu, Európskeho štrukturálneho a investičného fondu (EŠIF) a prostriedky z Environmentálneho fondu získané z výnosov z predaja emisných kvót.

Obnova pritom predstavuje zateplenie obvodového strešného plášťa, výmenu okien a dverí tak, aby sa dosiahlo výrazné zníženie spotreby energie. NKÚ dodáva, že vláda od roku 2015 určila na obnovu 139 objektov s tým, že vyčlenená suma za roky 2016 a 2017 predstavovala viac ako 28,6 milióna eur. Úrad však upozorňuje, že za kontrolované obdobie boli obnovené len dve budovy.

NKÚ poukázal aj na to, že financovanie obnovy týchto budov nebude možné zabezpečiť len z fondov EÚ, ale bude potrebné aj ďalšie financovanie. Plnenie cieľa úspor energie je podľa NKÚ ohrozené. Z kontroly vyplynulo, že sa neplní ani časový harmonogram obnovy budov a závažným nedostatkom je aj neexistencia celkových údajov v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti o zdrojoch a sumách financovania obnovy budov a rovnako aj nedostatky v personálnej politike.

Nedostatky NKÚ odhalil aj pri hodnotení projektov žiadateľov o dotácie a pri samotnom prideľovaní dotácií. Rezort dopravy napríklad schválil dotáciu skôr, ako žiadateľ ukončil verejné obstarávanie. Pri kontrole sa zistilo, že Environmentálny fond pridelil dotáciu aj na také budovy, ktoré na to nemali oprávnenie. Podľa NKÚ je dôležitou úlohou pre Slovensko ustanovenie hlavného koordinátora a gestora plnenia cieľov energetickej úspornosti do roku 2020.

NKÚ zároveň odporúča, aby kompetentné orgány zabezpečili čo najskoršie čerpanie zdrojov z európskych fondov a znížili administratívnu záťaž v procese ich prideľovania. Kontrolóri tiež navrhujú nastaviť systém nahlasovania údajov do monitorovacieho systému o všetkých obnovených budovách tak, aby boli výstupy dostupné, kvalitné a použiteľné na analýzu.

NKÚ upozornil, že ak si Slovensko nebude dôsledne plniť svoje záväzky, hrozia zo strany Európskej komisie sankcie. Opatrenia pre znižovanie spotreby energie v budovách sú podľa NKÚ dôležité aj z hľadiska úspory verejných financií.

Do kontroly boli v rámci medzinárodnej spolupráce okrem NKÚ zapojené aj kontrolné inštitúcie z Belgicka, Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska a Portugalska.

UPOZORNENIE: TASR sa pokúsi získať reakciu ministerstva dopravy.

Copyright © TASR 2018

Odborní partneri