Juraj Miskov (Foto: energia.sk)

Juraj Miškov: Kde otváral Robert Fico ihriská, tam svietilo logo SPP

Minister hospodárstva a výstavby Juraj Miškov chce energetiku odpolitizovať, vyhlásil v rozhovore pre portál energia. V praxi by to malo znamenať, že štát nebude zasahovať do tvorby cien a bude len garantom energetickej bezpečnosti a tvorcom energetickej vízie.

Juraj Miškov

Narodil sa v roku 1973. Je ministrom hospodárstva a výstavby a podpredsedom politickej strany SaS. Aktívne na pokročilej úrovni komunikuje v nemeckom jazyku.

V období 1991 – 1992 pracoval ako redaktor elév v Slovenskom rozhlase a redaktor v denníku Smena. V roku 1992 sa začal venovať podnikateľskej činnosti. Bol konateľom niekoľkých reklamných firiem, v období rokov 2000 – 2009 vykonával funkciu generálneho riaditeľa MUW Saatchi & Saatchi.

Juraj Miškov študoval na Filozofickej fakulte UK a Fakulte manažmentu UK v Bratislave. Dosiahol vzdelanie s titulom PhDr.

Zdroj: strana-sas.sk

Ministerstvo hospodárstva má v agende spravidla dve veľké témy: energetiku a zahraničné investície. Pán minister, ako chcete poňať tú energetickú časť? V Programovom vyhlásení vlády sa píše veľa o investíciách a podnikaní, o energetike pomenej...

Energetika je pre Slovensko jedna z najvýznamnejších oblastí, o tom nepochybujem. Na druhej strane, podľa nás, doteraz sa na úkor energetiky venovalo menej času a aktivít zahraničným investíciám a podnikateľskému prostrediu. V energetických politikách chceme pokračovať ďalej, ale primárnou snahou je odpolitizovať celý jej sektor a liberalizovať ho tak, aby začalo fungovať normálne transparentné trhové prostredie. Bez politických zásahov štátu chceme dávať energetike len víziu, určovať jej strategické rámce a spoločne s energetickým sektorom diskutovať o tom, ako dosahovať energetickú bezpečnosť. Myslím si, že v tomto neponúkame do tohto volebného obdobia menej, než ponúkali minulé vlády. Čoho chceme ponúknuť viac, je venovanie sa zahraničným investíciám a podnikateľskému prostrediu, ale opakujem, nie na úkor energetiky.

Prečo ste doteraz nenavštívili štátne firmy, keď minulá opozícia hovorila o podpisovaní zlých zmluv?

Zdroj: energia.sk / Michal Jesenič, Michal Hudec

Pokiaľ ide o váš expertný tím, môžete prezradiť konkrétne mená, kto budú ľudia, ktorí budú formovať energetiku v nasledujúcom období?

Generálnym riaditeľom sekcie energetiky a teda hlavným odborníkom ministerstva pre otázky energetiky zostáva p. Ján Petrovič. Je to i nami uznávaný odborník a doposiaľ ho ako odborníka uznával celý energetický sektor. Na tomto poste nedochádza k výraznej zmene a to je i takým signálom, akým smerom sa bude energetika uberať.

Čo ďalší ľudia, okrem pána Petroviča?

Zatiaľ nechcem predbiehať. Máme vytipovaných ďalších odborných ľudí, ako je hlavný odborník a líder SaS v oblasti energetiky pán Benkovič,  ale pokiaľ nebude jasné, či budú mať záujme o spoluprácu a príjmu našu ponuku, nechcem zachádzať do detailov.

Pokiaľ ide o akumuláciu expertízy, za minulých vlád to bola vždy uzavretá komunita, ktorá sa vyjadrovala k energetickým otázkam a k tvorbe rozhodnutí. Máte záujem to zmeniť a otvoriť sa ďalším relevantným aktérom?

To, čo chceme naštartovať, je širšia diskusia. Doteraz ostávalo veľa energetických otázok takpovediac pod pokrievkou. V minulých obdobiach sa niektoré veci komunikovali a nastavili nie veľmi šťastne. Uvažujeme o vybudovaní analytického oddelenia, ktoré by tvorili možno dve základné oblasti – energetika a podnikateľské prostredie. Tieto tímy by pôsobili ako môj poradný orgán a zároveň ako poradný tím riaditeľa sekcie energetiky. Okrem toho chceme vytvoriť komunikačné linky s mimovládnymi organizáciami a energetickým sektorom, aby sa diskutovalo o rôznych otázkach a podnetoch. To, do akej miery možno z hľadiska bezpečnosti informácií otvoriť diskusiu, to sú už otázky na konkrétne témy. Vždy si však budeme chcieť minimálne vypočuť iné názory a sme tomuto otvorení.

Väčšina dôležitých energetických tém sa ale týka buď obchodného tajomstva firiem alebo bezpečnosti štátu. Z tohto pohľadu sa bude dať otvorene verejne diskutovať len o zopár témach, ktoré súvisia skôr s politickými prioritami. Mňa však skôr zaujímalo, či sa neplánuje vytvoriť širšia reprezentatívna skupina aktérov, ktorí by, samozrejme pod podmienkou mlčanlivosti a dôvernosti, diskutovali aj o obchodno-strategických témach, s ktorými prichádza ministerstvo do kontaktu?

O takomto stabilnom poradnom orgáne sme zatiaľ neuvažovali, ale mám záujem radiť sa z akýmsi poradným kolégiom. Ak máte na mysli niečo, čo by sa podobalo tripartite alebo by bolo na úrovni porady ministra, zatiaľ tu taká vízia nie je. Čo ale potrebujeme, je, aby v diskusii takéto otázky padali. A ako vravíte, niektoré odpovede nemožno prezentovať verejne, lebo sú obchodným tajomstvom. Ale zásadné otázky a konkrétne otázky chceme počuť.

V nedávnom rozhovore pre iný portál ste uviedli, že medzi reguláciou a slobodou podnikania chcete nájsť „balans“. Ako chápať tento „balans“, keďže sloboda a regulácia si vo svojej podstate odporujú?

V energetike to tak funguje, že na jednej strane hovoríme o slobode, no súčasne i o regulátorovi. Naším zámerom ale samozrejme nie je regulovaná sloboda. V energetike však máme monopoly, ktoré nie sú štandardným prvkom a v liberálnom prostredí nemôžu byť na trhu bez obmedzení. V slobodnom trhovom prostredí deformuje slobodu práve monopol a preto je potrebný tento „balans“, aby existovala ochrana menších hráčov, ktorí na trh prídu. Monopol nemôže byť takým predátorom na trhu, aby nemali tí menší voči nemu šancu. Iba pre toto je tu regulátor. Na druhej strane, regulácia sa musí nastaviť tak, aby platili rovnaké podmienky pre všetkých, aby sme nikoho nezvýhodňovali.

Ak je ale zmyslom existencie regulátora iba byť brzdou voči monopolu, tak voči monopolným firmám je toto diskriminačné, nie?

Nie, práveže nie je. Je to progresívne pre trh a pre slobodu na trhu. Všade na svete je to tak. Ale ak hovoríme o cenách, ceny sú v tomto smere najkľúčovejším nástrojom. Nemôžeme si však nahovárať, že ceny pôjdu niekedy dole. Tie budú vždy rásť, ekonomicky je to skrátka tak. Ide však o to, aby rástli primerane a zodpovedali reálnemu nárastu ekonomiky ako takej. Regulátor teda musí dbať na to, aby najmä najsilnejší hráči nezvyšovali ceny neúmerne, na úkor spotrebiteľa. Ministerstvo chápem najmä ako tvorcu prostredia, v ktorom je potrebné veľmi citlivo nájsť tú rovnováhu medzi jednotlivými účastníkmi trhu.

Rola štátu na energetickom trhu, príklad SPP

Spomenuli ste veľkých hráčov a ceny. Po konkrétny príklad nemusíme chodiť ďaleko; júl 2010 a debata v súvislosti so snahou SPP zvýšiť cenu za dodávky plynu pre domácnosti počas regulačného roka. Zástupca štátu hlasoval na valnom zhromaždení proti. Aký máte na túto tému názor a ako budete postupovať, ak s obdobnou požiadavkou príde niektorá ďalšia firma?

My sme vytýkali hneď na začiatku ako predstaviteľom SPP, tak i minoritným akcionárom, našim partnerom, že v tomto duchu nekonali hneď od januára a nevyvíjali dostatočný tlak na regulátora a predchádzajúcu vládu. Oni na druhej strane počkali až do júla a požadovali zvýšenie o 20 percent. Ad jedna, nemali to ani vyargumentované a ad dva, i naša analýza preukázala, že takéto zvýšenie ceny by bolo prehnané. Bol tu iba jediný návrh, s ktorým sme skrátka nesúhlasili i napriek tomu, že nechceme využívať ten inštitút, že štát by mal zasahovať do tvorby cien. V prípade SPP sme však ako majoritný akcionár boli nútení zúčastniť sa na tomto procese. Ak kedykoľvek príde návrh, ktorý je neopodstatnený, a budeme mať k tomu čo povedať, povieme „nie“. Ukázali sme, že máme snahu, aby sa isté štandardy dodržiavali a postupovalo sa štandardným spôsobom. Nechceme, aby dochádzalo k podobným deformáciám, ako za ostatné štyri roky. SPP v tom čase ani raz nezvýšilo cenu plynu pre domácnosti a Robert Fico tak presvedčil celé Slovensko, že on vie udržať cenu plynu. Pritom všetci, aj SPP, vedia, že ceny plynu sa udržať nedajú. Potom, keď sa zmení vláda, SPP príde s požiadavkou na jednorazovú zmenu ceny.

Faktom ale je, že v roku 2006, kedy nastupovala Ficova vláda, nakupovali spomedzi krajín V4 domácnosti na Slovensku plyn vo výrazne najvyššej nominálnej hodnote. Dnes sú ceny vo V4 približne vyrovnané, no iba pokiaľ neporovnávame kúpyschopnosť domácností. Udržať cenu teda nemusel byť taký problém. Napriek tomu si myslíte, že šlo o nepísanú dohodu medzi premiérom Ficom a SPP?

Každopádne, my sme neprehliadli to, že SPP dotovalo stavbu športových a futbalových ihrísk, ktoré otváral p. Robert Fico, a všade tam „svietilo“ logo SPP. To sme neprehliadli.

Môže teda podľa vás súvisieť júlová požiadavka na zvýšenie cien s výsledkom júnových volieb?

Jednoducho, vytýkali sme predstavenstvu, že nepostupovalo tak, ako malo. SPP prišiel so žiadosťou o zmenu ceny plynu pre domácnosti, na druhej strane chýbali pod žiadosťou relevantné argumenty o tom, akým iným spôsobom sa snažila firma vykryť stratu, ktorú spôsobila zmena kurzu eura a dolára. Strata by sa dala vykryť napríklad obchodnými aktivitami na trhu, unbundlingom a inými aktivitami, ktoré robí konkurencia. SPP napríklad dnes neponúka v jednom balíku i plyn i elektrinu, čo mu je umožnené. Onedlho príde konečný termín pre uplatňovanie 3. liberalizačného balíčka a my sa budeme v tejto súvislosti snažiť vyvíjať tlak aj na efektívne fungovanie energetických podnikov s účasťou štátu, aby sa nepresadzovali iba záujmy minoritných akcionárov.

Ako konkrétne to chcete dosiahnuť?

V dvoch hlavných bodoch: odpolitizovať celý proces tvorby ceny a oslobodiť trh od vplyvu štátu.

Energetika je špecifická a pre štát kľúčová oblasť a navyše štát vstupuje do veľkých firiem aj ako akcionár. Ako teda chcete dosiahnuť, aby bol energetický trh oslobodený od jeho vplyvu? Podľa môjho názoru je to vzhľadom na tieto danosti de facto nemožné...

Štát je majoritný vlastník veľkých energetických spoločností, ale menežérske právomoci majú predovšetkým minoritní akcionári, ktorí prišli na Slovensko ako investori. Je to tak najmä preto, aby sa garantovala sloboda firmy a aby neboli energetické koncerny spolitizované. Preto neexistuje dôvod, aby štát ako akcionár do firiem zasahoval politicky. Na druhej strane, ako majoritný akcionár musíme dbať na to, aby neboli poškodzované záujmy štátu, teda občanov, ktorí sú ako celok majoritným akcionárom energetických firiem, a aby minoritní akcionári ako manažéri konali v súlade so záujmami konkrétneho podniku, ktorý riadia a v ktorom má štát majoritu. V energetike má teda štát iba určovať rámec, štandardy a víziu. A nie tvoriť cenu a politicky deformovať trh.

Postavenie regulátora a superregulátor

Koalícia vo svojich tézach deklarovala vôľu skúmať možnosť zlúčenia viacerých regulátorov do jedného. V Programovom vyhlásení sa o tomto však nepíše. Kam sa podela táto téza?

Programové vyhlásenie je akýmsi plánom práce, pričom na konci funkčného obdobia budeme musieť vykázať, čo všetko sa nám podarilo z neho naplniť. Druhá vec je vízia vlády, to znamená súbor vecí, ktoré by chcela vláda niekam posunúť. Takouto víziou sú i programové tézy koalície. To, že sme sa rozhodli presadzovať vytvorenie jedného superregulátora, neznamená, že sa to dosiahne, resp. že sa to dosiahne v tomto funkčnom období. Možno v najbližších štyroch rokoch iba pripravíme prostredie na to, aby sa tak mohlo raz stať. Dať si to ako smelý krok bez toho, aby sme sa najskôr snažili zistiť, či je a ako je to možné, to nemá význam. Najskôr musíme veľa diskutovať o tom, ako by mal tento superregulátor fungovať a čo by bolo jeho primárnou úlohou a ako by ju uplatňoval smerom k trhu.

OK, podľa vás je koncept superregulátora témou na ďalšiu diskusiu. Čo je ale impulzom pre diskusiu, v čom by bola výhoda mať jedného spoločného regulátora a nie niekoľko samostatných?

Dôvod je prostý, spoločný regulátor by akumuloval odborníkov pod jednou strechou. Je to i o tom dosahovaní „balansu“, na ktorý ste sa pred chvíľou pýtali. Jeden regulátor dokáže lepšie regulovať správanie sa monopolov.

Ale počet regulačných expertov sa tým nezníži. Naviac, superregulátor by zlučoval spolu nesúvisiace oblasti; energetiku, poštu, železničnú dopravu a telekomunikácie. Obrazne povedané, ušetrili by ste iba na recepčnej a upratovacej službe...

Práve naopak. Myšlienka jedného regulátora je aj o znižovaní byrokracie. Trh je len jeden. Nefunguje to tak, že trh by bol iba energetický alebo telekomunikačný. Všetko je to vzájomne previazané. A potom tu máme tie monopoly, ktoré nie sú škodlivé ak sú odborne regulované. A práve superregulátor by mohol rozhodovať kompetentnejšie, mohol by byť úplne odpolitizovaný. Pre toto si myslím, že mať to všetko pod jednou strechou je prospešné. Všetky firma spája jeden trh. Preto jeden regulátor, ktorý by mal niekoľko sekcií, ktoré bude riadiť vždy odborník. Nech sa tu nemusíme hrať na to, že vymenúvame politických nominantov na posty riaditeľov viacerých regulačných úradov.

A k tej recepčnej, myslím, že neušetríme len na nej. Štyri úrady na štyroch miestach a v štyroch budovách, to so sebou nesie štvornásobne viac obslužných činností.

Ak sa pozrieme do EÚ, spoločného regulátora majú len veľmi malé krajiny a potom Nemecko, kde má však superregulátor inú genézu. Na druhej strane, na európskej úrovni sú dve témy, v rámci ktorých dochádza k posilňovaniu spolupráce regulátorov – sú to energetika a telekomunikácie. Neobávate sa toho, že hlas slovenského zástupcu, ktorý bude iba šéfom jednej zo sekcií, de facto zanikne popri hlasoch zástupcov, ktorí sú riaditeľmi? Slovensko aj bez tohto patrí k menej výrazným partnerom v Únii, pokiaľ sa bavíme o neformálnej stránke váhy slova...

Treba sa pozrieť na to, či i v ostatných krajinách nie je náhodou diskusia o tom, či zlučovať alebo nezlučovať regulátorov trhu do jedného. S výnimkou regulátora finančného trhu, kde sa regulácia nezameriava na monopoly, nám to tak logicky zapadá, že štyri terajšie inštitúcie budú fungovať efektívnejšie v podobe jednej, pod jednou strechou.

Poznatok, ako to funguje na trhoch v zahraničí, to je tá motivácia, ktorá nás núti uvažovať, kam ďalej sa dá posunúť. To, čo tu funguje teraz, z toho si treba zobrať ponaučenia a skúsenosti, ale treba kráčať progresívne ďalej. Vezmite si ako príklad rovnú daň. Nefunguje nikde na svete, Slovensko ako malý trh sa vydalo touto cestou a ukazuje sa, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie. V daniach sa i väčšie krajiny inšpirujú našim vzorom. Práve preto, že Slovensko je malé, veci sa tu dajú presadiť ľahšie a v konečnom dôsledku malý trh nepotrebuje možno štyroch regulátorov, ale iba jedného.  V podstate ten základný princíp regulácie je v každom odvetví rovnaký.

Energetická bezpečnosť

To, čo ste doteraz povedali, by sa dalo zhrnúť tak, že máte dve vízie pre energetiku: nastavenie rámca pre fungovanie energetického trhu a energetická bezpečnosť. Pokiaľ ide o tú bezpečnosť, akými nástrojmi ju zamýšľate posilňovať?

Po takomto krátkom čase od nastúpenia do vlády by bolo veľmi nezodpovedné konkretizovať to. Doteraz sme o téme obsiahli veľké množstvo informácií a identifikovali sme existujúce deformácie. Ale potrebujeme ešte preskúmať niektoré detaily, aby sme vedeli definovať celkovú víziu. Preto dnes ešte nemôžem hovoriť o konkrétnych opatreniach, lebo by som si za svojím slovom nemohol jasne stáť.

Spýtam sa inak, v praktickej rovine. Napríklad dnes je suverénnym dodávateľom plynu pre Slovensko ruský Gazprom. V záujme posilnenia bezpečnosti, súhlasili by ste napríklad s dovozom istej časti plynu z Nórska alebo z Alžírska, hoci by boli takéto dodávky rádovo o 10 – 20 percent drahšie?

Takéto témy sa už objavovali v minulosti a v budúcnosti ich tiež budeme musieť nejakým spôsobom riešiť. Toto je jedna z tých vecí, o ktorých som hovoril, že sú na odbornú diskusiu. Čo dnes vieme, je, že potrebujeme diverzifikovať pripojenia, teda možnosti, odkiaľ vieme dovážať. Plynová kríza ukázala, že vďaka závislosti na Gazprome sa vieme ocitnúť vo veľmi nebezpečnej situácii. Ale pokiaľ máme dobrého, stabilného a relatívne lacného dodávateľa, je na odbornú diskusiu, či a koľko potrebujeme nakupovať inde. V tomto nechceme sami rozhodovať od zeleného stola.

Padli slová o „dobrom, stabilnom a relatívne lacnom dodávateľovi“. Mysleli ste ním Gazprom?

Nemyslel som tým Gazprom, ani nikoho konkrétneho. Hovorím všeobecne. Teda za predpokladu, že sa ukáže, že na trhu je lacný a spoľahlivý dodávateľ, tak prečo to nevyužiť. Ale o tomto všetkom dnes prebiehajú odborné diskusie, ktoré odpovedia na otázku, čo bude pre Slovensko lepšie. V tom, čo je dobré pre Slovensko, v tom majú jasno mnohí odborníci, ktorí sa v diskusii „vyhádajú“ a prinesú dobrý konsenzus.

V Programovom vyhlásení vláda tvrdí, že bude podporovať plynovodné prepojenie sever – juh. Čo si od neho sľubujete?

Akákoľvek možnosť diverzifikácie je pre Slovensko dobrá a je prínosom.

V poriadku, ale sever – juh je skôr diverzifikácia trasy než zdroja. Aj cez tieto prepojenia sa bude dopravovať najmä ruský plyn, len inak ako cez Ukrajinu...

Skôr ako o zdroji musíme hovoriť o trase. Ak nebudeme mať trasy, nemôžeme uvažovať ani o nových zdrojoch.

Vo všeobecnosti, preferujete skôr jadro alebo OZE? Ak OZE, ktorý z nich?

Zdroj: energia.sk / Michal Jesenič, Michal Hudec

Nové regulačné obdobie a energetická efektívnosť

Máte už konkrétnejšiu predstavu, ako nastavíte podmienky v novom regulačnom období? Aj keď máte víziu spraviť regulačný úrad nezávislým, to, či sa zvolí napr. systém „price cap“ alebo „revenue cap“, s ktorými obidvomi má už slovenský energetický trh skúsenosť, bude v blízkom období stále závisieť vo veľkej miere od vášho ministerstva.

Tomuto sa nevyhneme, to si uvedomujeme. Zatiaľ ešte nebudeme prezentovať konečné stanovisko, ktoré naozaj zatiaľ nie je. Diskutujeme o tom, ako to spraviť, no chceli by sme túto oblasť podľa možnosti nechať iba na regulátora.

Regulátor ale v súčasnom systéme viac alebo menej zohľadňuje v takýchto otázkach názor ministra hospodárstva. Nemôžete presunúť rozhodnutie iba na regulátora...

Ministerstvo hospodárstva sa bude k tejto veci vyjadrovať, ale ako partner regulátora. Regulátor má byť nezávislý. My chceme len podnecovať naozaj odbornú a kvalifikovanú diskusiu, ktorej závery si vezme regulátor ako relevantné podklady pre rozhodutie.

Možno to teda chápať tak, že necháte v otázke nastavenia nasledujúceho regulačného obdobia regulátorovi voľnú ruku?

Nie, dáme mu víziu a predstavu ministerstva. Ale tvrdím i to, že regulátor bude mať možnosť nepoliticky rozhodnúť. Povedal by som to tak, že nechceme direktívne diktovať.

V oblasti energetickej efektívnosti sa za ostatných 10 – 15 rokov takmer nič nespravilo. Čo s takýmto stavom chcete spraviť vy?

Uvedomujeme si, že v najbližších rokoch bude musieť prísť objemná a detailná diskusia, ktorá odpovie, kam má kráčať slovenská energetika ako taká, vrátane energetickej efektívnosti.

Chytím vás za slová, spomenuli ste, že v najbližších rokoch sa bude diskutovať. Ciele v oblasti energetickej efektívnosti však treba dosiahnuť do roku 2020, teda na diskusiu už nemáme roky, ale možno týždne, v lepšom prípade mesiace...

Ja by som nechcel podliehať tlaku, že v roku 2020 musia byť výsledky. Výsledok sa dá dosiahnuť veľmi rýchlo, ak sú ciele stanovené jasne a realisticky a viete, ako k cieľom dospieť. Lepšie ako okamžite konať a potom opravovať veci za pochodu, je najskôr diskutovať, vypočuť si rôzne odborné názory a potom zaujať stanovisko. Ako príklad použijem stavbu domu. Ak sa pustíte do stavby bez plánu, výsledok nebude dobrý. Ale ak máte dobrý stavebný plán, dom sa postaví rýchlo a pomerne lacno, teda efektívne. Ak si veci nepremyslíme a budeme konať unáhlene, výsledok nebude nikdy dobrý.

S Jurajom Miškovom sa rozprával Michal Hudec.
Minister Miškov prepis rozhovoru autorizoval.

Odborní partneri