Štátny tajomník MH SR Kristián Takáč. Foto: energia.sk / Michal Jesenič.

Kristián Takáč: Regulačnej politike vytýkam formálny prístup

S Richardom Sulíkom začal komunikovať e-mailom. Je za dereguláciu cien energií pre všetkých spotrebiteľov Regulačnému úradu vytýka legalizmus, regulačnej politike formálnosť. Je fanúšikom obnoviteľných zdrojov, na jadro sa pozerá realisticky a varuje pred nekritickým nadŕžaním komisára Oettingera plynárom. Štátny tajomník MH SR Kristián Takáč v rozhovore pre energia.sk.

Na post štátneho tajomníka MH SR ste nastúpili po Martinovi Chrenovi ako človek, ktorého meno nebolo širšie na verejnosti známe. Naviac sa vaše meno nespája ani so stranou SaS. Kedy sa k vám dostala ponuka stať sa štátnym tajomníkom?

Kristián Takáč

Kristián Takáč (1975) je od marca 2011 štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vo funkcii nahradil Martina Chrena, ktorý rezignoval z vlastného rozhodnutia vo februári.

Takáč pred pôsobením na MH pracoval v Bruseli na Oddelení pre vnútorný trh s energiou na Generálnom riaditeľstve pre energetiku (Európska komisia). Študoval na Lomonosovej štátnej univerzite v Moskve, Univerzite v Durhame, Karlovej univerzite v Prahe a tiež na Bratislavskej vysokej škole práva.

Štátny tajomník hovorí anglicky, rusky, nemecky, francúzsky a švédsky. Nie je členom žiadnej politickej strany. Má slovenské i švédske občianstvo. Narodil sa v Nových Zámkoch v roku 1975, jeho rodičia emigrovali s deťmi v roku 1988 do Švédska. ČSSR im odobrala občianstvo, neskôr v 90-tych rokoch získal Takáč slovenské občianstvo späť.

Ponuka sa ku mne dostala nejaký čas pred rezignáciou pána Chrena. Aj keď nie som členom strany SaS, mala vždy moje sympatie a pri jej zrode som relatívne intenzívne komunikoval so zakladateľmi o jej politickom smerovaní a hodnotách. 

Kto bol teda váš prvý kontakt v SaS v čase, keď strana vznikala? Ako ste s ním nadviazali komunikáciu?

E-mailom. Neskôr som poslal Richardovi Sulíkovi životopis a začali sme debatovať o hodnotovom smerovaní strany. V Bruseli som bol v tom čase 6 rokov, nemal som z minulosti žiadne bremená, no a Richard Sulík deklaroval verejne záujem debatovať práve s ľuďmi bez komunistickej minulosti.

Kto boli vaši konkurenti na post štátneho tajomníka v čase, kedy Martin Chren odchádzal?

Neformálnymi kanálmi mi bolo povedané, že okrem mňa boli v hre ešte ďalší dvaja kandidáti. Ale sú to neoficiálne informácie, neviem sa k nim bližšie vyjadriť.

V kuloároch sa hovorí, že za oblasť energetiky by ste mali byť z dvojice minister hospodárstva – štátny tajomník zodpovedný primárne vy. Máte to s ministrom Miškovom takto podelené?

Áno a nie je to žiadne tajomstvo. Organizačný poriadok ministerstva explicitne stanovuje takéto rozdelenie kompetencií. Keďže som sa pred nástupom do funkcie už energetike venoval, bola mi zverená práve táto oblasť. Okrem energetiky zodpovedám ešte za obchod a ochranu spotrebiteľa. 

S akou víziou prichádzate na post štátneho tajomníka?

Moja vízia je relatívne skromná, ale v slovenských pomeroch zároveň dosť ambiciózna – efektívne fungujúci trh s energiou, na ktorom si spotrebiteľ bude môcť vyberať medzi rôznymi dodávateľmi. Rád by som tiež prispel k zníženiu závislosti Slovenska na dovoze energetických surovín. To si vyžaduje nielen diverzifikáciu zdrojov ale aj zvyšovanie energetickej efektívnosti.  No a rád by som tiež podporil rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Ale nie spôsobom, akým sa donedávna podporovala fotovoltaika.

Krátko po nástupe do funkcie ste na jednom stretnutí s novinármi vyhlásil, že zatiaľ sa so slovenským kontextom v energetike zoznamujete. Pri tomto skúmaní, narazili ste na nejaké vážne legislatívne alebo iné nedostatky, ktoré bude potrebné odstrániť? Aké?

Vo funkcii som zhruba dva mesiace a ten proces zoznamovania sa trvá. Na stole je neuveriteľné množstvo problémov, najvážnejší však vidím v nehorázne vysokých cenách energie. Nie je normálne, aby u nás boli ceny elektriny jedny z najvyšších v Európe. Druhým vážnym problémom je nastavenie regulačného rámca. Zďaleka nie je optimálny. Prioritne by som riešil postavenie Regulačnej rady a jej vzťah k ÚRSO. Ten je v súčasnosti taký, že nám tu vlastne vznikli dva regulačné orgány, navyše prepojené jednou a tou osobou pána Holjenčíka. To je na môj vkus príliš silná koncentrácia úradníckej moci.

Trh verzus regulácia

Nie ste člen SaS, ale deklarujete, že máte k jej hodnotám blízko. Spýtam sa teda na postoj k trhu: Veríte, že trh (v energetike) všetko vyrieši? Ak nie, do akej miery trh, do akej miery regulácia?

Netrvám dogmaticky na tom, že trh vyrieši všetko. Nie je to realistické pre existenciu niektorých prirodzených monopolov. Aj preto sa trh do energetického prostredia zavádza práve reguláciou, čo je istý paradox. Naviac energetika neplní len ekonomické funkcie, ale je tu i aspekt bezpečnosti. Teda trh áno, ale súčasne je potrebná aj garancia istého bezpečnostného minima. Ideálny stav je možno 80 ku 20 v prospech trhu.

Pokiaľ ide o tvorbu cien energií, aj tu platí pomer 80 ku 20?

Som za dereguláciu cien vo všetkých segmentoch zákazníkov. Aj domácnosti by mali mať podľa mňa deregulované ceny. Na druhej strane je tu citlivá otázka, do akej miery robiť sociálnu politiku cez ceny energií. Nesúhlasím s plošnými sociálnymi výhodami, ktoré plynú z cien energií. Nie všetky domácnosti sú chudobné a nie všetky bohaté. Samozrejme, chudobné domácnosti nemožno nechať napospas trhu, treba im garantovať dodávky elektriny a tepla, ale treba to robiť adresne.

Nedávno začali ponúkať domácnostiam zemný plyn aj ČEZ a RWE. Neviem, ako dlho budú schopní udržať výrazne nižšie ceny, ale bez ohľadu na to, hovorí to o jednej veci. Konkrétne, že trh a konkurencia dokážu stlačiť ceny energií smerom dolu, monopoly samé od seba ceny nikdy neznižujú.

Vzťah MH SR – ÚRSO

Minister Miškov je známy svojou kritikou voči súčasnému predsedovi Rady pre reguláciu, ktorý súčasne pôsobí už niekoľko rokov ako „dočasný“ predseda ÚRSO. Šéf SaS Richard Sulík označil pána Holjenčíka za „Harabina v energetike“.  Ako sa spolupracuje s pánom Holjenčíkom vám?

V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že takéto spory sa nenesú v osobnej rovine. To tvrdím len preto, aby nevznikali zlé dojmy, že pán Miškov alebo ja by sme nemali radi pána Holjenčíka, alebo že by on mal niečo proti nám. To nie.

Ale áno, takéto vyhlásenia tu boli a neboli úplne bezdôvodné. Koncentrácia moci v rukách jednej osoby nikomu neprospieva a energetickému trhu už vonkoncom nie. Ide o to, že si myslíme, že nie všetky kroky regulátora sú opodstatnené, resp. že nie všetky sú úplne v súlade s jeho poslaním. Šéf regulačného úradu by mal v spolupráci s firmami nastaviť ceny tak, aby firmy vedeli investovať ďalej do rozvoja infraštruktúry, aby mali svoj primeraný zisk a aby súčasne spotrebiteľ mal ceny, ktoré nie sú neprimerané. Žiaľ, mám skôr pocit, že rovnováha je viac posunutá od spotrebiteľa k podnikom, a poviem konkrétne, výraznejšie v prospech elektroenergetických distribučných spoločností.

Moje vzťahy s pánom Holjenčíkom sú však korektné. Stretli sme sa niekoľkokrát a diskutovali sme o tom, čo možno robiť napríklad s cenami elektrickej energie. Dialóg bol otvorený, ale zatiaľ bez konkrétnych výsledkov.

O čo konkrétne ide v prípade distribučných spoločností, ktoré spomínate?

Náklady distribučných spoločností, ktoré sa štandardne premietajú do koncových cien elektriny, by mal regulátor porovnávať s nákladmi v okolitých krajinách... ÚRSO takéto porovnávanie nerobí. Keď sa pýtame „prečo?“, p. Holjenčík tvrdí,, že mu to zákon neprikazuje. Prikazuje mu to pri plyne, ale nie pri elektrine. Toto je v podstate legalizmus, ktorý nemá byť náplňou práce regulátora.

Priebežne sa ako vláda usilujete o novelizáciu zákona o regulácii. Ako by podľa vás malo vyzerať usporiadanie a delenie kompetencií medzi Radou pre reguláciou a ÚRSO?

Zmena vo vzťahoch medzi Radou a ÚRSO by mala vychádzať z dvoch princípov. Jedným je, že regulačný orgán môže byť len jeden. Toto postavenie by mal mať ÚRSO. Regulačná rada by mala byť orgánom odvolacím. Druhým princípom by malo byť, personálne a ideálne aj organizačné oddelenie týchto dvoch orgánov. Systém predsa nemôže fungovať tak, že najskôr pán Holjenčík niečo z pozície ÚRSO schváli, firma nie je spokojná, obráti sa na Radu, kde o odvolaní voči svojmu rozhodnutiu opäť rozhoduje pán Holjenčík. V takejto situácii nemožno predpokladať, že by prehodnotil svoje pôvodné odborné rozhodnutie.

Čo si myslíte o myšlienke vytvorenia jediného regulátora trhu, ako to načrtla SaS minulý rok krátko po voľbách?

Viem si predstaviť, že zlúčením niekoľkých regulačných orgánov by vznikli možné synergie a úspory. Nemecká Bundesnetzagentur je dobrým príkladom, ale myslím si, že tam ešte nie sme. V prvom rade by sme mali zaistiť, aby ÚRSO fungoval efektívne a bol skutočnou protiváhou energetických monopolov.

Myslíte, že ÚRSO má podmienky, aby bol protiváhou veľkých firiem? Má obmedzené ľudské kapacity, platy expertov na reguláciu tiež nie sú najvyššie...

Áno, podmienky v súčasnosti nie sú také, aby mohol byť ÚRSO skutočnou protiváhou. Ja si viem predstaviť, že expert na regulačnom úrade by mohol zarábať i 3 tis. eur. Nehovorím to preto, že by som mal záujem dobre zaplatiť nominantov, ktorí sa do ÚRSO dostanú, ale preto, lebo nepodplatiteľný človek vie byť nezávislý od vplyvu firiem. Tým nehovorím, že sa dnes podpláca, ale úprimne, ten priestor na takéto praktiky je väčší, ak sú platy nízke.

Nie je to ale len problém ÚRSO. Platí to aj o zástupcoch štátu vo firmách ako SPP alebo Slovenské elektrárne. Plat na úrovni okolo tisíc eur v situácii, keď manažér na opačnom konci stola má päťnásobne viac, nedáva veľa priestoru byť protiváhou.

Ak budeme populisticky tvrdiť, že také platy sú nezaslúžené a neopodstatnené, nemôžeme sa diviť, že sa na tieto hypotetické platy, ale vo forme zisku firiem, skladáme všetci v najdrahších cenách energií v EÚ. Našou víziou by malo byť mať naozaj silný ÚRSO, no a platy sú jedným z nástrojov, ako sa to dá dosiahnuť.

Čo odborná nezávislosť expertov na reguláciu? Možno na malom slovenskom trhu nájsť ľudí, ktorí sú na jednej strane odborníci a súčasne nie sú spätí s konkrétnymi firmami formou niekdajších pracovno-právnych vzťahov?

Máte pravdu, slovenský trh je malý. Ale na druhej strane, na Slovensku máme ešte z čias socializmu dostatok expertov, ktorí pochádzajú z oblasti jadra. Na druhej strane, čo nám bráni, aby sme importovali ľudské zdroje zo zahraničia? Veď regulačné záležitosti by spokojne mohol riešiť aj expert z českého, rakúskeho alebo nemeckého regulačného úradu, kde to funguje dobre. Ak sa vrátime opäť k tým platom, ak by boli niekde na úrovni okolo 3 tis. eur, bola by to motivácia pre človeka zo zahraničia prísť na Slovensko a pôsobiť tu. Do tretice, máme na Slovensku aj niekoľko analytikov a odborných žurnalistov, ktorí sa téme venujú, i keď možno teraz nepoznajú do detailov úplne všetky aspekty. Expert regulačného úradu musí najmä rozumieť systému, musí poznať legislatívu, musí chápať, ako a kde sa tvorí v energetike zisk, no a súčasne potrebuje rozumieť fungovaniu jednotlivých vzorcov, ktoré definuje regulácia.

Regulačná politika

2012 - 2016

Ministerstvo hospodárstva nedávno odobrilo dopracovaný návrh Regulačnej politiky pre obdobie 2012 – 2016, ktorú vypracúva Rada pre reguláciu. Pôvodný návrh vrátilo MH SR na dopracovanie, v nadväznosti na čo sa v texte objavila nová veľká pasáž – hodnotenie súčasného regulačného obdobia. Aký názor máte celkovo na tento dokument?

K návrhu novej Regulačnej politiky sme mali niekoľko výhrad, absencia vyhodnotenia predošlého regulačného rámca a jeho dopadu na trh bola jedna z hlavných. Prepracovaný návrh, ktorý ÚRSO na MH SR poslal dva dni pred uplynutím zákonnej lehoty na schválenie bol o niečo lepší, avšak do veľkej miery išlo len o formálne pasáže bez skutočnej informatívnej hodnoty. Mne osobne tam napríklad chýbalo vysvetlenie, prečo oprávnené náklady „distribučiek“ neboli porovnávané s oprávnenými nákladmi v okolitých štátoch. Taktiež nerozumiem, prečo v novom návrhu chýbalo zhodnotenie absencie tzv. korekčného faktoru v oblasti regulácie plynu. Bohužiaľ, návrh novej Regulačnej politiky sme museli aj napriek týmto nedostatkom schváliť. Zákon totiž nedáva MH SR možnosť návrh neschváliť.

Spomenuli ste niekoľko konkrétnych prvkov, ktoré v texte chýbajú. Vedeli by ste ale pomenovať všeobecnejšie, čo textu v princípe vytýkate?

Formálny prístup. Ani v prepracovanej verzii neexistuje kauzalita medzi jednotlivými skutočnosťami. Tiež tam chýba argumentácia samého so sebou, napríklad pri definovaní regulačnej metódy. Je metóda „price cap“ naozaj tá najlepšia? Aké sú jej nedostatky? Aké prednosti majú iné metódy? Takéto a podobné otázky a polemika mi tam chýbajú. Ako som však naznačil, žiaľ, ministerstvo nemá legislatívne nástroje, aby donútilo regulátora dokument zásadne dopracovať.

V poriadku, ale ak by malo MH SR možnosti, ako donútiť ÚRSO k implementovaniu všetkých svojich predstáv do Regulačnej politiky, nebolo by to práve to, čo kritizujete? Že by sa regulátor stal závislým na ministerstve v tejto veci?

Áno, v tom máte pravdu. Ale čo chcem povedať, je, že regulačná politika je viac politický ako technický dokument. Hovorí o vzťahoch a o spolupráci. Systém by sa mal zmeniť tak, aby malo pri jej tvorbe ministerstvo silnejšie postavenie. Netýkalo by sa to však už konkrétnych regulačných výnosov. Okrem toho, okolo tvorby tohto dokumentu by sa mala viesť širšia debata, do ktorej by mali byť zaangažované aj firmy.

Nové regulačné obdobie má mať dĺžku 5 rokov. Neobávate sa, že ide o pomerne dlhé obdobie – napr. čo ak sa po čase ukáže, že niektoré parametre boli nastavené zle, pričom do konca roka 2016 bude ešte ďaleko?

Podobný názor som počul už z rôznych strán a tú obavu vnímam zreteľne. Na druhú stranu si myslím, že energetické firmy potrebujú stabilný a dlhdobejší rámec na to, aby dokázali plánovať návratnosť svojich investícií. Samotná dĺžka je podľa mňa OK, problém je skôr v  kvalite a možnosti revízie základného cenového rámca.

Slovensko a energetické

politiky EÚ

Na MH SR ste prišli z Bruselu. Ako tam vnímajú našu krajinu?

Myslím, že Slovensko je  vnímané relatívne neutrálne, nie sme nejakým významných hráčom v rámci Európy. Počas ukrajinsko-ruského plynového konfliktu sa Slovensko vypichovalo ako krajina s najnižšou mierou diverzifikácie a ako jedna z najviac závislých krajín na ruskom plyne, spolu s Bulharskom.

Brusel nás tiež vníma ako krajinu s relatívne vysokým podielom jadrovej energie na celkovej výrobe elektriny. Sme v rovnakom klube s Francúzskom, Belgickom, či Švédskom. Týchto krajín, plus našich českých susedov, by sme sa mali držať pri vyjednávaní o konečnej podobe tzv. „stress testov“ ako aj ich implementácii. Tieto krajiny sú v otázkach jadra našimi prirodzenými spojencami. Ide o to, udržať hysterickú predvolebnú antinukleárnu atmosféru na uzde a nedovoliť, aby nám Európska komisia podrobnejšie diktovala  svoje predstavy o jadrovej bezpečnosti. Ambície stať sa v najbližších rokoch čistým exportérom elektrickej energie by sme sa mali držať.

V EÚ sa po Fukušime začína hovoriť o odklone od jadra, veľmi hlasno sa ozýva najmä Nemecko. Čo to znamená pre Slovensko?

Musíme si dať pozor, aby sa záťažové testy, ktoré navrhla Európska komisia, nespolitizovali a aby sme sa náhodou nestali akýmsi obetným baránkom hysterického predvolebného boja v Nemecku, či postojov OZE fundamentalistov v Rakúsku. Naše VVERky sú bezpečné a prípadná dodatočná kontrola by sa mala zameriavať na čisto technické aspekty. Mali by sme si ustrážiť, aby sa post-fukušimská debata nezvrtla na určitý konkurenčný boj o trhy, kde by napríklad Francúzi mali tendenciu vyradiť z hry Čechov alebo nás, aby mohli sami dodávať elektrinu z jadra Nemcom. Trochu sa tiež obávam občas až nekritického nadržiavania eurokomisára Oettingera plynárom. 

Čo konkrétne myslíte tým, „aby sme sa nestali obetným baránkom“?

Mali by sme ustrážiť, aby sa tu pod nejakým tlakom politicky nepovedalo: Aha, tá alebo tá jadrová elektráreň na Slovensku nespĺňa kritériá, musíme ju zatvoriť. Teda aby sa umelo nevytvorila situácia, ktorá by otvorila priestor a zvýhodnila tých výrobcov, ktorí nemajú nič spoločné s  „nebezpečnými“ ruskými VVER-kami, ale podnikajú s „bezpečnými“ západnými jadrovými technológiami od firiem ako Areva alebo Westinghouse.

Existuje už definitívny konsenzus o obsahu záťažových testov alebo sa ich obsah ešte môže zásadne zmeniť?

Bavili sme sa o tom i na poslednej Rade ministrov v Luxemburgu minulý týždeň v piatok (10.6. – pozn. red.). Už sme si myslím vyjasnili, že debata o vplyve ľudského faktoru na bezpečnosť nepatrí na túto úroveň. O otázkach, čo sa stane, ak na elektráreň spadne lietadlo, je na mieste debatovať v rámci diskusií o bezpečnosti štátu, napríklad na pôde NATO. Veď také lietadlo by sa primárne nemalo ani priblížiť k jadrovej elektrárni. A najmä nemôžeme vynášať na verejnosť citlivé informácie, kto si akým spôsobom rieši fyzickú bezpečnosť štátu. Na spomenutej Rade sa Nemci a Európska komisia pokúsili ešte raz o zahrnutie fyzického faktora do záťažových testov, ale potom uznali, že mnohé krajiny už považujú otázku za uzatvorenú. Záťažové testy by sa mali zaoberať najmä technológiou elektrárne, nie polemikami o tom, čo sa stane, ak padne lietadlo, kométa alebo čokoľvek.

Tak či tak si myslím, že záťažové testy boli politicky motivovaná záležitosť. Je predsa v záujme každého prevádzkovateľa dbať na bezpečnosť. Čo nám ostáva, je ustriehnuť, aby neboli záťažové testy politicky presadzované napríklad Nemeckom alebo Rakúskom.

Energetická bezpečnosť

a nové zdroje

Aký je váš názor na obnoviteľné zdroje energie?

Som jednoznačne fanúšikom obnoviteľných zdrojov. Veď kto by nechcel mať čistú a absolútne bezpečnú energiu? Ale vidím to realisticky, 100 %-ná penetrácia OZE do energetického mixu ešte nejaký čas potrvá a v prechodnom období musíme zabezpečiť stabilitu dodávok. Mne osobne sa jadro javí lepšie riešenie ako plyn, predovšetkým z bezpečnostného hľadiska.

Prečo skôr jadro ako zemný plyn v prechodnom období?

Jadro je iného charakteru. Doposiaľ som nezachytil, že by Rusko malo nejakú motiváciu nedodať jadrové palivo. Nikdy neboli v tejto oblasti riziká a tlaky. Ak by náhodou i Rusko palivo nedodalo, jadro vždy možno krátkodobo nahradiť importom z inej krajiny alebo inými typmi zdrojov, , medzi nimi i zemným plynom. Charakter jadra je dlhodobejší a fungujú tam iné vzťahy. Negociácia o jadrovom palive je v akomsi balíčku, na ktorom sa strany dohodnú a potom podľa neho fungujú dlhodobo. Na zemný plyn naopak vplývajú vo veľkom trhy, cena tu robí svoje. Navyše plyn ešte prechádza cez ďalšie krajiny a my nie sme susedom Ruska alebo Alžírska. Plyn je komodita iného charakteru než jadro.

Plyn bol v minulosti použitý ako nátlak Ruska na okolité chudobnejšie štáty, vidieť to v prípade Bieloruska, Poľska a Ukrajiny. Dnes je situácia iná, ale negociácie sú stále komplikované. A ak sa pozriete na ceny, tak plyn nakupujú chudobnejšie štáty drahšie ako Nemecko alebo Francúzsko. Politika tam hrá dôležitú úlohu. Vidíme, že i ceny pre Slovensko nie sú síce najvyššie, ale mohli by byť i nižšie.

Hovoríte, že Slovensko nakupuje zemný plyn nie najlacnejšie. Prečo? Sme predsa tradičným spojencom Moskvy, nie sme chudobná krajina, ani nemáme v dialógu s Ruskom sporné témy...

Prečo sú ceny vyššie, je filozofická otázka. My nie sme veľkým partnerom, Rusko potrebuje mať vždy nejakú protiváhu, to je prvá vec. Druhá vec je, že sa SPP po vstupe zahraničných partnerov do spoločnosti správa výlučne komerčne. Viem si predstaviť, že ak by firma zostala štátna, platili by pravidlá „starého sveta“. Teda dali by sa robiť výmenné obchody, napríklad zníženie tranzitných poplatkov za zníženie ceny plynu. Nakoľko sa však firma musí správať komerčne, priestor na takéto dohody neexistuje.

Faktom ale je, že i Česi majú lacnejšie ceny plynu. Neviem, či je to tým, že tam funguje RWE, môžeme o tom len špekulovať. Sú ale ďalej na západ a teoreticky by to malo byť tak, že čím ďalej od Ruska, tým vyššie náklady na prepravu a tým vyššia cena plynu, ale nie je tomu tak.

Na záver, aby sme to všetko zhrnuli: Ako by ste charakterizoval trh s energiami na Slovensku, cenovú hladinu a regulačný rámec?

Jednoznačne to nie je trh spotrebiteľa. Na môj vkus tu stále hru diktujú veľké firmy, ktoré ponúkajú nie práve najkonkurenčnejšie ceny komodít. To je najlepšie vidieť v súvislosti s nedávnym vstupom RWE a ČEZ-u na trh s plynom v segmente domácností. Alebo aj na nedávnej analýze Ministerstva financií o cenách elektriny na Slovensku. Dôvody sú rôzne. Za nedávnym cenovým návrhom SPP treba hľadať predovšetkým nie príliš dobre vynegociovaný kontrakt s Gazpromom a zle nastavenú regulačnú politiku. Za vysokými cenami elektriny zas vidím prílišnú ústretovosť ÚRSO uznávať oprávnené náklady predovšetkým distribučkám. Na Slovensku máme do značnej miery zdeformované trhové prostredie. Je fajn, že na trh prichádza konkurencia - my ju budeme aj naďalej intenzívne podporovať.

S Kristiánom Takáčom sa rozprával Michal Hudec.
Kristián Takáč prepis rozhovoru autorizoval.
Nadpis, perex, medzinadpisy: energia

Diskusia k článku (0)

Diskutuj

Odborní partneri