Branislav Sušila, skupina VSE

Branislav Sušila: Spotrebiteľa nezaujíma metóda regulácie, ale koncová cena

Je správne, že Rada pre reguláciu si v novej Regulačnej politike vytýčila ako cieľ postupnú liberalizáciu segmentu domácností a maloodberu. V prvom prípade sa však deregulácie dočkáme možno až v roku 2012, hovorí v rozhovore pre energia.sk expert na reguláciu Branislav Sušila (VSE).

V uplynulom období sa firmy podnikajúce v energetike sťažovali na príliš časté „zmeny pravidiel počas hry“ – tzn. časté novelizácie primárnej legislatívy a niekedy i otázne správanie sa regulátora. Aká je situácia dnes, zmenilo sa niečo v porovnaní napr. s minulým rokom?

Zmeny sa samozrejme nevyhli ani tomuto roku. Spomeniem napríklad zmeny výkupných cien elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov alebo  zmeny v štandardoch kvality. To sú však všetko zmeny, ktoré skôr či neskôr museli prísť, a sú len reakciou na rozhodnutia, ktoré sa urobili už o niekoľko rokov skôr a ich následky sa prejavujú až teraz.

Na druhej strane je tento rok posledným v terajšom regulačnom období a od budúceho roku nám začína nové regulačné obdobie. Zároveň v tomto roku musíme transponovať tretí liberalizačný balíček EÚ, čo so sebou prináša nevyhnutné zmeny v primárnej a následne aj v sekundárnej legislatíve. Čiže zmeny určite budú ešte aj v tomto roku. Ostáva len veriť, že budú premyslené koncepčne a pripravia sa tak, aby sme ich nemuseli každoročne novelizovať.

Ministerstvo hospodárstva medzi časom schválilo návrh novej Regulačnej politiky. V čom vidíte posuny k lepšiemu v porovnaní so súčasným končiacim sa regulačným obdobím?

Nová regulačná politika je ambiciózny dokument a sleduje trendy v oblasti energetiky v  EÚ a štátoch, ktoré sú nejaký ten rok v tejto oblasti pred nami. V energetickom sektore je jedným z kľúčových faktorov stabilita prostredia. Z tohto dôvodu si myslím, že každý subjekt na slovenskom trhu privítal predĺženie regulačného obdobia na 5 rokov.

Vítaná je postupná deregulácia v oblasti dodávky, nakoľko už dnes existuje dostatočná konkurencia najmä na trhu s elektrinou a postupne aj na trhu s plynom pre to, aby ceny stanovoval trh.

Pozitívnou zmenou je aj cieľ zmeny súčasného systému podpory obnoviteľných zdrojov. Celý systém je potrebné zefektívniť v oblasti výkupu a použitia takto vyrobenej energie. Zároveň je potrebné zvýšiť jeho transparentnosť, najmä čo sa týka jeho vplyvu na koncovú cenu pre spotrebiteľov, napríklad cez samostatnú položku na faktúre.

Čo považujete za posun k horšiemu? Čo vyvoláva otázky a obavy?

Obavy asi nie je ten správny výraz. Otázky vyvoláva spôsob, akým budú niektoré návrhy prenesené či už do výnosu alebo implementované v rámci regulačného obdobia. Netreba za tým hľadať senzácie, ide opäť len a len o už spomínanú stabilitu.

Ako príklad môžem uviesť previazanosť štandardov kvality s cenovým návrhom, prípadne automatické kompenzácie. Nám neprekáža, aby v záujme spotrebiteľov takéto mechanizmy fungovali, ale určite nie je možné takéto veci zavádzať z roka na rok. Za prvé si to vyžaduje investície a úpravy v systémoch, procesoch a podobne, no zároveň je potrebné takýto systém dostatočne dlho testovať, aby finálne nastavenie parametrov bolo na jednej strane motivujúce pre distribútora a zároveň patrične chránilo spotrebiteľa.

Rada pre reguláciu avizovala, že i pre ďalšie obdobie bude dominantná metóda cenového stropu „price cap“. Nebolo by predsa len spravodlivejšie vrátiť sa k metóde „revenue cap“, ktorá hovorí o výnosovom strope?

Pozrime sa na to očami zákazníka. Toho nezaujíma, aká metóda je použitá pri regulácii. Toho zaujíma, aká je koncová cena, ktorú zaplatí. Môžeme tu polemizovať nad tým, že ktorá metóda je výhodnejšia a pre koho, a či má byť použitý systém "bottom-up" alebo "top-down". Radšej sa venujme témam, ako a čo všetko sa do tej ceny premieta. To nie je len o výnosoch. Okrem povolených prevádzkových nákladov je dôležité, aby systém dostatočne motivoval firmu k investovaniu do rozvoja sústavy a zvyšovania jej kvality a aby tieto investície boli patrične zohľadnené vo forme primeraného zisku. Bolo by zaujímavé vidieť, ako by verejnosť reagovala na to, že máme síce najnižšiu cenu za distribúciu, ale elektrina niekoľkokrát denne vypadáva.

Konečná cena v sebe zahŕňa niekoľko položiek a väčšina z nich sú pre distribútorov tzv. „pass-through“ náklady, teda niečo, čo pritečie a odtečie, a distribútor z toho nemá ani cent a ani to nedokáže ovplyvniť. Je dôležité, aby spotrebitelia poznali všetky komponenty ceny, ktoré platia, a i to, kto je ich príjemcom. Potom má zmysel sa baviť sa, či zmena regulačnej metódy vôbec bude mať na konečnú cenu vplyv.

Takže späť k otázke – spravodlivejšie je relatívny pojem a vo všeobecnosti platí, že to, čo je spravodlivejšie pre jednu skupinu, je spravidla nespravodlivejšie pre inú. Z pohľadu problematiky, ktorú tu rozoberáme to však nie je to najpodstatnejšie. Súčasný stav je akýmsi cenovým stropom vychádzajúcim z výnosového stropu. Dôležité je opäť to, aby nastavený systém platil počas celého regulačného obdobia a zároveň aby zvolená metóda umožnila regulačnému úradu efektívne a spravodlivo naplniť ciele regulačnej politiky.

Jozef Holjenčík na jar 2011 vyhlásil, že slovenský trh s elektrinou a plynom v segmente domácností je pripravený na postupnú dereguláciu pri určovaní komoditnej zložky ceny. Podľa neho je to v tomto okamihu už len vecou zmien v príslušnej primárnej legislatíve. Kedy možno podľa vás dereguláciu očakávať i v praxi?

Súhlasím s pánom Holjenčíkom v jeho tvrdení. Ako som už spomínal, dereguláciu vítame a v oblasti domácností je to možné očakávať v priebehu nasledujúceho regulačného obdobia. Záleží, ako rýchlo sa podarí urobiť potrebné zmeny v legislatíve. Keďže tá sa teraz vo veľkej miere upravuje, tak by bolo vhodné tieto zmeny už do nej zakomponovať. Ale deregulácie pre domácnosti sa v roku 2012 určite ešte nedočkáme.

Čo deregulácia v segmente firemného maloodberu?

V prípade firemného maloodberu nenastáva problém s primárnou reguláciou. Takže je možné, že úrad sa rozhodne tento segment deregulovať už od budúceho roka. Nechajme sa prekvapiť, čo bude vo výnose.

S transpozíciou smerníc EÚ, ktoré tvoria tzv. 3. liberalizačný balík, Slovensko mešká. Máte informácie, ako by mohli vyzerať po transpozícii niektoré ustanovenia, napríklad tzv. "unbundling" alebo sociálne tarify?

Na úvod je potrebné povedať, že nemešká len Slovensko. Kompletnú transpozíciu nemal donedávna dokončenú žiaden z členských štátov. Reálne sa dá očakávať transpozícia v druhej polovici tohto roka.

Nedisponujem informáciami, aká bude konečná podoba zmien v prípade Slovenska. Nemá zmysel ani o tom špekulovať, pretože špekulácie v tomto odvetví vždy narobia viac škody a dezinformácií ako osohu. Počkajme si na pripomienkové konanie a potom uvidíme.

Ak sa ešte vrátime k regulátorovi, v súčasnosti fungujú na slovenskom trhu s energiami v podstate dva regulačné orgány, medzi ktorými existuje personálna únia v osobe Jozefa Holjenčíka. Vyhovuje takýto stav potrebám energetických firiem? Vyhovuje kritériám, ktoré na legislatívu kladie EÚ?

Nevidel som právnu analýzu, ktorá by jednoznačne hovorila, že na Slovensku existujú 2 regulačné orgány v podobe regulačného úradu ÚRSO a Rady pre reguláciu. Ak takáto analýza existuje a potvrdzuje toto tvrdenie, tak v tom prípade bude pravdepodobne potrebné vykonať nejaké zmeny, keďže 3. balíček hovorí o tom, že existuje iba jeden regulačný orgán.

Ako by ste charakterizoval súčasný stav trhu s elektrickou energiou na Slovensku? Je naozaj úplne liberalizovaný a funkčný, ako tvrdí regulátor?

Už som to spomínal skôr a odpoveď znie "áno". Teda ak sa bavíme o dodávke. Samozrejme sú oblasti, ktoré musia ostať pod kontrolou regulačného úradu. V prípade prirodzených monopolov ako SEPS a distribučné spoločnosti je to bez diskusie. Ale taktiež oblasti ako výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov alebo kombinovaná výroba elektriny a tepla, prípadne regulácia komodity pre vybrané segmenty, by mali byť ak už nie priamo regulované, tak minimálne pod drobnohľadom regulačného úradu, aby sa predišlo prípadným negatívnym dopadom, ktoré by mohli spôsobiť.

Napriek tomu, že trh považujem za plne funkčný, neznamená to, že už nemusíme nič riešiť. Sú oblasti ako napríklad štandardizácia procesov a výmeny dát, ktoré ešte nie sú dotiahnuté. Dôležité je však to, že oproti stavu v minulosti už teraz nestojíme na jednom mieste, ale aj v tomto prípade sa veci hýbu dopredu. Prvou lastovičkou v tejto oblasti je to, že sa všetky 3 distribučné spoločnosti spolu dohodli na jednotnom procese zmeny dodávateľa, čo by mali privítať ako alternatívni dodávatelia, tak aj zákazníci.

Na záver, skúste prosím porovnať, kde sa nachádza trh s elektrickou energiou v porovnaní so susednými krajinami V4 – Českom, Maďarskom a Poľskom.

Trhy V4 sú z pohľadu regulácie porovnateľné. Česká republika je mierne ďalej, keďže trh s elektrickou energiou je tam plne liberalizovaný a desiatky až stovky tisíc odberateľov každoročne využívajú svoje právo na zmenu dodávateľa. Poľsko má naďalej regulovaný segment domácnosti, ale podobne ako u nás zvažujú postupnú liberalizáciu. Maďarsko taktiež reguluje domácnosti a s nimi ešte aj „malé podniky“ a štátne inštitúcie.

S Branislavom Sušilom sa rozprával Michal Hudec.
Branislav Sušila pôsobí v rámci skupiny VSE (Východoslovenská energetika) ako vedúci úseku "Regulačný manažment a rozvoj spoločnosti".