Michal Hudec: Nord Stream nemusí škodiť

V utorok oficiálne spustili do prevádzky prvú vetvu ruského plynovodu Nord Stream. Nová rúra znamená pre Rusko menej Ukrajiny a pre stredoeurópske štáty Európskej únie viac energetickej bezpečnosti. Čo znamená pre Slovensko?

Približne pred rokom a pol sledoval v baltskej zátoke Portovaja slávnostné zváranie prvých rúr budúceho plynovodu Nord Stream sám ruský prezident Dmitrij Medvedev. V utorok 8. novembra sa spoločne s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou zúčastnil v Lubmene na jeho slávnostnom spustení. Podmorské potrubie v hodnote 7,4 miliardy eur dokáže do Nemecka a ďalších krajín prepraviť ročne do 27,5 miliardy kubíkov zemného plynu po priamej trase. Na budúci rok by sa mala dokončiť druhá vetva, ktorá prepravnú kapacitu zdvojnásobí.

Gazprom znižuje svoju závislosť

Projekt konzorcia Gazpromu a nemeckých E. On Ruhrgas a Wintershall prináša do európskeho plynárenstva niekoľko zmien. Prvá sa dotýka priamo ruského monopolu, ktorý sa môže cítiť viac nezávislý od politických nálad Ukrajiny či Bieloruska. Doterajšia sústava na prepravu plynu z Ruskej federácie do stredoeurópskeho regiónu má maximálnu ročnú prepravnú kapacitu 90 miliárd kubíkov cez sieť slovenského prepravcu „eustream“ a ďalších 33 miliárd kubíkov cez poľskú vetvu. Plná miera dodávky cez obe vetvy je však odkázaná na funkčnosť tranzitu na strane Ukrajiny a Bieloruska.

Nie je tajomstvom, že Nord Stream je odpoveďou Gazpromu na komplikované vzťahy Moskvy s Kyjevom a Minskom. Ak sa hovorí, že Slovensko a ďalšie krajiny únie sú strategicky závislé od dodávok zemného plynu z Ruska, tiež treba zdôrazniť, že plynulosť ruských dodávok je existenčne odkázaná na ochotu alebo neochotu ukrajinskej a bieloruskej vlády plniť si zmluvné záväzky.

Viac energetickej bezpečnosti pre Úniu

Vo svetle histórie rusko-ukrajinských a rusko-bieloruských plynárenských vzťahov znamená Nord Stream ako priama trasa pre krajiny Únie viac energetickej bezpečnosti. Nie v zmysle diverzifikácie zdroja, ale diverzifikácie tranzitu.

V roku 1992 ukrajinský premiér Fokin začal od Ruska požadovať platby za prepravený plyn v západných menách. Ukrajinský prezident Kravčuk pridal hrozbu komplikácií pre vývoz dielcov pre plynovody a ropovody v prípade, ak sa Moskva rozhodne zvyšovať ceny plynu. Za ostatné dve desaťročia Rusko obmedzilo dodávky plynu Ukrajine pre zlú platobnú disciplínu niekoľkokrát. Gazprom pre nezaplatené účty zakročil podobne aj voči Bielorusku. Strany sa snažili riešiť nezaplatené účty barterovými zmluvami alebo odpisovaním dlhu z tranzitných poplatkov. Dodávky plynu pre Ukrajinu sa na tri dni úplne zastavili v roku 2006. V tom čase Ukrajina dlhovala Gazpromu 1,3 miliardy dolárov. Pre zvyšujúci sa dlh (1,5 miliardy USD) hrozilo stopnutie dodávok aj k 1. januáru 2008. Najvážnejšia situácia nastala 1. januára 2009. Slovenská verejnosť ju pozná ako „plynovú krízu“.

Nord Stream dokáže v súčasnej podobe nahradiť viac ako pätinu maximálnej prepravnej kapacity cez Ukrajinu a Bielorusko. Po dostavaní druhej vetvy bude tento podiel približne 45 percent. Z pohľadu energetickej bezpečnosti odberateľov v únii je to kľúčový príspevok, a to i za cenu technologicky daných vyšších prevádzkových nákladov podmorského potrubia. Energetická bezpečnosť však nie je zadarmo.

Nord Stream a Slovensko

V kontexte reverzného toku z Českej republiky je nový plynovod určite príspevkom k energetickej bezpečnosti Slovenska. Cez Českú republiku vedie najkratšia trasa, ktorou by sa plyn z Nord Streamu mohol fyzicky dostať k nám.

Z pohľadu hospodárskeho záujmu Slovenska nie je odpoveď jednoznačná. Zákonite musí prísť k istému poklesu výnosov z prepravy na strane slovenského prepravcu „eustream“. Oficiálny odhad firma zatiaľ nevydala. Či sa jej zisk v horizonte niekoľkých rokov zníži iba o niekoľko jednotiek, alebo až desiatok percent, to bude závisieť od komplexnejšej zmeny zmluvných vzťahov v európskom plynárenskom biznise. Pred výstavbou potrubia museli existovať isté minimálne záväzné rezervácie kapacít zo strany hráčov na trhu, no zmluvné detaily sú spravidla predmetom obchodného tajomstva.

Nejednoznačnosť tiež súvisí s posilnením energetickej bezpečnosti. Slovenská akadémia vied po skončení plynovej krízy z roku 2009 odhadla, že krátením dodávok plynu pre priemyselných odberateľov prichádzala ekonomika o 70 – 100 miliónov eur denne vo forme hospodárskych škôd. Slovensko tak mohlo počas krízy prísť o 1,5 až dve miliardy eur. V minulom roku vykázal prepravca „eustream“ zisk po zdanení vo výške takmer 190 miliónov eur, z ktorých zjednodušene asi polovica putovala do štátneho rozpočtu.

Pri akomkoľvek posúdení dôsledkov plynovodu Nord Stream pre Slovensko sa nik nemôže vyhnúť zásadnému „ak“: ak už odteraz k zastaveniu dodávok plynu cez Ukrajinu (náhodou) nepríde, Nord Stream sa Slovensku hospodársky „neoplatí“, ale ak k zastaveniu predsa len príde, z pohľadu hospodárstva štátu sa nový baltský plynovod „oplatí“ už i pre niekoľko dní bez prerušenia dodávok pre veľkých priemyselných odberateľov.

Text vychádza 9.11.2011 v tlačenom vydaní denníka SME (8.11. na SME.sk)

  • Michal Hudec (energy analytics, s.r.o.)

    Autor je predsedom Združenia dodávateľov energií (ZDE).

Komunikační partneri

Odborní partneri