Michal Hudec: K razii u plynárov

Po razii v SPP predbežne neexistuje dôvod predčasne sa firmy zastávať, ale netreba prehliadať ani to, že niektoré aktivity skupiny sú v rozpore s tým, z čoho je podozrievaná.

V utorok sa uskutočnila razia bruselských protikartelových inšpektorov v plynárenských spoločnostiach v desiatich členských krajinách Európskej únie, medzi inými aj v SPP. Čo to znamená?

Všetky navštívené firmy sú nejakým spôsobom spojené s ruským Gazpromom. Niektoré obchodne (napríklad slovenský SPP, rakúske OMV, české RWE Transgas), iné akcionársky (český Vemex, nemecký Gazprom Germania či litovský Lietuvos).

Len na okraj, Gazprom ako člen víťazného privatizačného konzorcia mal príležitosť vstúpiť do SPP, no do spoločného Slovak Gas Holdingu s GDF Suez a E.ON Ruhrgas napokon nevstúpil a v roku 2005 jeho opcia definitívne vypršala.

Ak existuje podozrenie z porušovania pravidiel hospodárskej súťaže, orgány Európskej únie postupujú v každom prípade rovnako. Najskôr ich niekto musí informovať o údajnom porušení pravidiel, následne sa uskutočnia predbežné opatrenia na vyhodnotenie situácie.

V rámci nich sa vykonáva i neohlásená návšteva v dotknutých firmách, kde sa na mieste zaistia potrebné informácie. Až po ich analýze, sa buď začne samotné protikartelové konanie, alebo sa vec uzatvorí s tým, že „razia“ podozrenia nepotvrdila. Prvé z oznámení dostala komisia v roku 2004, razie sa vykonali o sedem rokov neskôr. Kedy a či začne formálne vyšetrovanie, sa nedá predpovedať.

Veľa špekulácií

Európska komisia poskytla v tlačovom stanovisku iba strohé informácie, z ktorých obyčajný pozorovateľ nie je múdrejší. Objavujú sa však aj také dohady, že v snahe zakryť údajné nečestné praktiky sa chystajú v skupine SPP majetkové zmeny.

Ide predovšetkým o vstup ďalšieho akcionára do Slovak Gas Holdingu, či o možný odpredaj akcií prepravnej siete Eustream. Pri hlbšom zamyslení však takéto konštrukcie nemajú žiadny racionálny základ. Nech sa podiely v SGH zmenia akokoľvek, konzorcium bude i naďalej vlastniť 49-percentný podiel v SPP.

V tejto súvislosti je však dobré si pripomenúť, že vstup tretieho hráča je logický, ak sa pozrieme na verejné vyhlásenia súčasných akcionárov. GDF Suez avizoval, že aktíva predaja plynu v regulovaných segmentoch zákazníkov v strednej Európe nie sú viac jeho prioritou. E.ON Ruhrgas zasa v reakcii na jadrovú paniku v Nemecku oznámil predaj časti svojich aktív v rôznych krajinách s cieľom priniesť do rozpočtu konzorcia 15 miliárd eur.

Do tretice, o predaji prepravnej siete je triezvejšie uvažovať v nadväznosti na budúcu konečnú podobu nového zákona o energetike, ktorý určí i záväzný model budúceho fungovania prepravnej siete.

Spleť súvislostí

Gazprom za ostatné roky zažil pestrú paletu zásadných vplyvov. I keď je v Rusku monopolom, začal sa správať trhovejšie a prestal byť nástrojom kupovania si priazne spriatelených krajín Ruska. Firma zažila finančné problémy a nutnosť investícií do nových projektov, hospodársky rast, vysoké ceny plynu, následnú hospodársku krízu a prepad odberu.

K tomu prišli problémy s Ukrajinou a plynová kríza. V ostatných rokoch ruská firma čelila legislatívnemu tlaku z Bruselu, zatiaľ čo prijímala kroky na posilnenie pozície na trhoch v krajinách únie. Každý prvok z uvedenej spleti môže, ale i nemusí byť impulzom pre kartel.

Pokiaľ ide o skupinu SPP, neexistuje dôvod predčasne sa jej zastávať, ale tiež neexistuje dôvod prehliadať niektoré skutočnosti, ktoré sú v rozpore s tým, čoho by sa mal kartel údajne dopúšťať: Eustream je schopný prevádzkovať reverzný tok plynu z Česka a Rakúska; Eustream bol aktívnejší než maďarská strana pri podpore projektu slovensko-maďarského prepojenia; Nafta bez problémov ponúka skladovanie zemného plynu tak SPP, ako aj konkurencii; spoluprácu s „SPP distribúcia“, i keď je vždy čo zlepšovať, si pochvaľujú i konkurenti SPP. Všetko sú to pritom firmy zo skupiny SPP, ktoré majú potenciál a kapacity efektívne brzdiť vstup konkurencie na trh, ak by chceli.

Na základe získaných informácií sa musí vyjadriť Európska komisia a jej protikartelové orgány. Nestane sa to však skôr ako o rok – dva, možno i dlhšie. O dôvodoch sa bude dať veľmi opatrne uvažovať až vtedy, keď Brusel oznámi, že „razia“ bola úspešná a jej vykonanie preukázalo, že podozrenia majú solídnejší základ. Dovtedy si nik na lavicu obžalovaných nesadá.

Text vychádza 30. septembra 2011 v tlačenom vydaní denníka SME a na SME.sk.

  • Michal Hudec (energy analytics, s.r.o.)

    Autor je predsedom Združenia dodávateľov energií (ZDE).

Komunikační partneri

Odborní partneri