Michal Hudec: Keď chýbajú argumenty

O novelizácii zákona 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby bude parlament rozhodovať napokon až v januári. Ako správne podotkol minister Tomáš Malatinský, je to priestor na „diskusné stoly“. Do diskusie by tak minister hospodárstva mohol konečne položiť podrobne zdôvodnený argument, prečo je dobré podporovať obrovské paroplyny. Ten v mozaike doposiaľ chýba.

Na trhu sú bežne dostupné plynové turbíny s oveľa vyšším inštalovaným elektrickým výkonom, než aký má napríklad jeden blok jadrovej elektrárne v Mochovciach. Aktuálne znenie spomenutého návrhu novely predpokladá, že i takéto obrie elektrárne spaľujúce zemný plyn by sa mohli podporovať. Šlo by o nové zdroje, ktoré by získali osvedčenie pre výstavbu od rezortu hospodárstva, alebo rekonštruované, ktoré by splnili kritériá určené regulačným úradom.

Bez ohľadu na existujúce administratívne bariéry, diskusia o vládnom návrhu začala v čase, kedy Slovenská elektrizačná prenosová sústava zverejnila časti štúdie o vplyve obnoviteľných zdrojov na sústavu. Konštatuje sa v nej, že kapacity na cezhraničných profiloch, primárne smerom na Maďarsko, sú obmedzené a bez ich rozšírenia nebude možné v budúcnosti uvažovať o významnejšej výstavbe iných (obnoviteľných) zdrojov než tých, s ktorých výstavbou sa už dnes počíta. Štúdia dokonca obsahuje teoretický model, podľa ktorého by sa pre prebytok elektriny z OZE mohla obmedzovať výroba z jadrových elektrární a paroplynových cyklov.

Ak má prenosová sústava limity, ktoré kladú otáznik i za dosiahnutie záväzného cieľa pre OZE do roku 2020, prečo existuje politická vôľa po dotovanom, ministerstvom alebo regulátorom kontrolovanom rozmachu veľkých paroplynových cyklov?

Návrh tiež prichádza v čase, kedy chce vláda strážiť koncové ceny energií. Vyhlásenia regulátora o budúcoročných cenách sú v súlade s touto snahou.

Ak vláda nechce vytvárať tlak na ceny, jej minister by nemal obhajovať rozširovanie podpory na obrovské zdroje s veľkou produkciou. Novela zákona v prípade schválenia neprinesie zníženie podpory pre existujúce zdroje s právoplatnými 15-ročnými cenovými rozhodnutiami, ale rozšíri okruh tých, ktoré sa budú môcť uchádzať o podporu. A je jedno, či pôjde o nové zdroje alebo tie, ktoré splnia podmienku rekonštrukcie, pričom jej definícia by sa prijatím novely opäť vrátila k vágnej formulácii, ktorú bude interpretovať regulátor.

Nárast inštalovaného výkonu podporovaných zdrojov by nevyhnutne znamenal nárast ceny tarify za prevádzku systému, ktorá je jednou zo zložiek koncovej ceny elektriny. V roku 2012 sa TPS podieľa na priemernej cene pre domácnosti zhruba 10 % (jej cena je 15,7 EUR/MWh), po zapojení ďalších stovák megawattov do systému podpory by percentuálny podiel iba rástol.

Argumentom proti zvoľňovaniu kritérií je i existujúca podpora pre kombinovanú výrobu – ide o jej podporu do 125 MW všeobecne alebo o podporu do 200 MW v prípade, ak sa obnoviteľné zdroje podieľajú na palivovej zložke aspoň 20 %-mi. Takáto konfigurácia je v súlade s príslušnou európskou smernicou 2004/8/EC, takže ísť nad odporúčaný rámec je výsostne voľbou slovenskej vlády.

V neposlednom rade zákon 309/2009 hovorí o podpore „vysoko účinnej“ kombinovanej výroby. Ak je niečo „vysoko účinné“, prečo potrebuje podporu? OECD v roku 2010 pre Slovensko vypočítala, že pri úrokových sadzbách 5 a 10 % by sa cena elektriny z kombinovanej výroby na našom území, za predpokladu spoluspaľovania plynu a biomasy, mala pohybovať okolo 49,4 EUR/MWh, resp. 54,9 EUR/MWh. Je potrebné zdôrazniť, že ide o výpočet, ktorý zohľadňuje i tzv. tepelný kredit – teda ceny sú odhadnuté za predpokladu umiestnenia celej produkcie tepla na trh. A to je tiež téma, ktorá z politickej diskusie vypadáva.

Súčasné nízke ceny elektriny na trhu sú problémom nielen z pohľadu marží vlastníkov zdrojov, ale i z hľadiska vôle investorov investovať do nových, modernejších veľkých elektrární. Na druhej strane, ide len o prirodzený dôsledok problémov v hospodárstve. S budúcim oživením ekonomiky stúpne dopyt po energiách, narastie trhová cena elektriny a veľké elektrárne sa začnú stavať prirodzene.

Do toho času je však veľmi nešťastným riešením, ak má byť garantom bezpečnosti investičného prostredia pre veľkých investorov peňaženka koncového odberateľa.

Upozornenie: Text vychádza 27. decembra 2012 v denníku SME.

(c) energia.sk

  • Michal Hudec (energy analytics, s.r.o.)

    Autor je predsedom Združenia dodávateľov energií (ZDE).

Komunikační partneri

Odborní partneri