Ilustračná snímka: Podkrovie. Foto: Flickr.com/crd! (licencia Creative Commons)

Zateplenie podkrovia: stručný prehľad

Pri rekonštrukcii podkrovia je nutné počítať s náročnosťou prípravy i realizácie. Do úvahy je potrebné vziať rizikové faktory, ktoré môžu bývanie v takých priestoroch znepríjemniť. Načo si treba dať teda pozor? Prečo je dôležitá parozábrana a čo dokáže odhaliť Blower-door test?

Podkrovie predstavuje lákavú možnosť rozšírenia obytných priestorov, zároveň ale z hľadiska energií a nárokov na technické prevedenie predstavuje  rizikovú časť stavby. Dokonca ani dobre vykonaná izolácia nemusí byť zárukou, že obytné podkrovie bude po energetickej i technickej stránke dostatočne zabezpečené.

K dokonalému riešeniu podkrovia patrí nielen tepelná izolácia, ale aj o celková ochranu proti prehrievaniu a správnemu fungovaniu obytného interiéru. Prepája sa tu problematika tepelného zabezpečenia interiéru, ochrany konštrukcií aj hygieny bývania. To všetko závisí od množstva technických detailov - dôležité je premyslieť si samotného zámer, projekt a aj dokonalé remeselné prevedenie.

Voľba izolácie je základom výsledného efektu

Voľba vhodnej izolácie je dôležitým základom pre ďalšie energetické fungovanie podkrovia. Izoláciu možno pritom umiestniť dvojakým spôsobom - buď izolujeme priestor medzi krokvami, alebo kladieme izolačné prvky nad ne.

  • Medzi krokvová izolácia: v tomto prípade sa používa najčastejšie minerálna vlna, uplatnenie ale nachádzajú aj ekologické materiály s dobrými izolačnými vlastnosťami (izolácia z konope alebo fúkaná celulózová izolácia). V prípade tohto typu izolácie podkrovia je ale nutné vziať do úvahy, že drevo má iné izolačné vlastnosti ako vkladaná izolácia, takže krokvy, medzi ktoré sa izolácia vkladá, sa môžu stať tepelným mostom. Pod krokvové trámy sa preto umiestňujú dosky alebo sa aplikuje dvojvrstvová izolácia - napred medzi krokvy a potom zvnútra, pod trámy.
  • Nad krokvová izolácia: na voľné krokvy sa umiestni izolačná vrstva z izolačných šablón (najčastejšie z polystyrénu), na ktoré sa potom kladú tašky. Výhodou systému je stopercentná eliminácia rizika tepelných mostov aj problémov s vlhnutím drevených trámov. Stavebník navyše získa väčší vnútorný priestor medzi krokvami.

Parozábrana: Kľúčový prvok konštrukcie

Dobre vykonaná izolácia ale nemusí byť zárukou, že obytné podkrovie bude po energetickej i technickej stránke zabezpečené. Pri bývaní (a ani podkrovie nie je výnimkou) totiž obytnom priestore vznikajú vodné pary, ktoré ľahko preniknú do strešného plášťa, kde kondenzujú a môžu spôsobiť vážne poškodenie konštrukcie. Okrem toho samozrejme netesným plášťom pre prúdenie vzduchu v chladnom období uniká vzácne teplo.

Ako podobnej situácii zabrániť? Riešením je parozábrana. Tento stavebný detail by ste nemali podceniť.  Ide o pomerne jednoduché opatrenie, ktoré je ale mnohokrát pri zlom prevedení príčinou porúch striech i vzniku tepelných strát. Parozábranu tvorí fólia, ktorá sa kladie pod tepelnú izoláciu zo strany interiéru a musí brániť prenikaniu prirodzenej vlhkosti z obytného priestoru do konštrukcie krovu. Požiadavkou je dokonalá tesnosť, a to je niekedy v členitom priestore podkroví so strešnými oknami a častými prestupmi konštrukcií problém.

Najčastejšími chybami pri aplikácii parozábran sú:

  • Použitie nesprávneho materiálu fólie (perforovaná fólia a pod.)
  • Parozábrana je porušená
  • Nedostatočné spojenie pásov fólie
  • Parozábrana nie je tesne spojená s prenikajúcim vedením (voda, kanalizácia, elektrické káble...)
  • Nedokonalé napojenie na priliehajúce stavebné konštrukcie (okenné rámy ...)

Kvalitu prevedenia parozábran najlepšie preverí Blower-door test, ktorý sa používa aj pri preverovaní parametrov vzduchotesnosti pri stavbách pasívnych domov. Princíp skúšky spočíva v zistení objemu vzduchu, ktorý uniká netesnosťami cez plášť budovy.

Podkrovie je potrebné chrániť aj proti vetru

Parozábrana chráni strešný plášť zo strany interiéru, energetické straty ale môže zvonku zvýšiť vietor, ktorý preniká krytinou alebo ventilačnými otvormi v streche. Prúdenie studeného vzduchu potom totiž výrazne môže ochladzovať vrstvu izolácie.

Množstvo tepelných únikov v tomto prípade ovplyvní najmä materiál použitej izolácie - čím je hutnejšia a ťažšia, tým cez ňu menej prefukuje, a teda má lepšie odohné vlastnosti voči vetru. Okrem toho môže pomôcť aj zlepovaná difúzna fólia, ktorá pri dvojplášťových strechách plní hydroizolačnú funkciu a je odolná voči vetru.

Prehrievanie podkrovia

V lete v podkroví nastáva opačný problém ako v zime. Dochádza k prehrievaniu interiéru (viac informácií na tejto linke). Tento problém možno síce ľahko vyriešiť pomocou klimatizácie, ale vzhľadom ma rastúce ceny energií nemusí ísť vždy o lacnú záležitosť. Je preto lepšie hľadať iné, menej náročné a finančne výhodnejšie riešenie.

V podkroví pod strechami, ktoré je vystavené priamemu slnečnému žiareniu, je možné vytvoriť príjemné prostredie pomocou konštrukčných alebo doplnkových prvkov. Väčšiu tepelnú stabilitu pozitívne ovplyvní hmotnosť zvolených konštrukcií - vhodná je voľba ťažkých konštrukcií zo železobetónu alebo z tehál v strope spodného podlažia, v priečkach a v strope podkrovia. Na teplotu v podstrešnom priestore vplýva tiež vetranie a tieniace prvky.

Okná s minimálnou stratou nie sú fikcia

Z hľadiska energetických strát sú rizikovým bodom okná a pri podkroví to platí dvojnásobne. Môže nimi unikať totiž 20 až 40% tepelnej energie, takže sa určite oplatí venovať tejto časti konštrukcie pozornosť. O miere straty (alebo úspor) rozhodnú tepelnoizolačné vlastnosti okien a predovšetkým ich presklenia, ktoré tvoria najväčšiu časť plochy okenného otvoru. V najúspornejších typoch presklenia sa používajú izolačné trojsklá vyplnené argónom alebo kryptónom a pre zlepšenie možno využiť aj technológie okenných fólií.

Určujúcou hodnotou pre posúdenie tepelno izolačných vlastností okna je súčiniteľ prestupu tepla U (viac informácií o súčiniteli prestupu tepla). V prípade presklenia okna je síce normou odporúčaná hodnota pre nízkoenergetické stavby 1,1 W/m2K, v súčasnosti možno ale zaobstarať oveľa účinnejšie izolujúce sklá s hodnotou U pod 0,7 W / m2.K. Pozornosť treba venovať aj hodnotám súčiniteľa prestupu tepla u okenných rámov.

Pri výbere materiálov sa netreba riadiť iba cenou, pretože zatepľovacie systémy musia spĺňať zákonom stanovené požiadavky, aby v konečnom dôsledku fungovalo podkrovie ako celok.

Zdroj: nazeleno.cz
Text publikujeme v zmysle Zmluvy o obsahovej spolupráci.

Komunikační partneri

Odborní partneri