Zateplenie bytového domu: od auditu po certifikát

Zistenie súčasnej spotreby energie a odstránenie systémových porúch budovy sú základnou podmienkou pre zateplenie jej obvodového plášťa. Nech už použijete na izoláciu niektorý typ polystyrénu alebo minerálnu vlnu, od tohto roka sa požiadavky na ich tepelnoizolačné vlastnosti, a teda aj na hrúbku materiálu, zvýšili. Na čo ďalšie nezabudnúť pri čiastkovej obnove panelového domu?

Foto: energia.sk

Drvivá väčšina bytov z celkového súčasného bytového fondu bola postavená v rámci hromadnej bytovej výstavby, ktorá na Slovensku prebiehala približne od roku 1947 do roku 1996. V súčasnosti si tieto objekty vyžadujú komplexnú obnovu exteriéru, interiéru aj ostatného technického vybavenia. Najčastejšie využívaným nástrojom je výmena otvorových konštrukcií (okná, dvere), rekonštrukcia strechy a najmä zateplenie obvodového plášťa. Súčasťou takzvanej významnej obnovy budov je tiež zateplenie vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom.

Pri významnej obnove budovy sa stavebnými úpravami zasahuje do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, pričom je možné ju uskutočniť naraz alebo postupnými (čiastkovými) úpravami. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce požiadavky na znižovanie spotreby energie v budovách dnes už často nepostačuje robiť len významnú obnovu, ale vyžaduje sa hĺbková obnova. V rámci nej sa navyše pozornosť venuje aj technickým zariadeniam a dosiahne sa ňou splnenie požiadaviek podľa zákona 555/2005 pre zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy A1.

Zároveň platí, že niektoré pilotné projekty zateplenia už majú takmer 20 rokov, čo je hraničná doba pre povrchovú úpravu a na tejto fasáde sa už môžu objavovať trhliny. Realitou sa tak čoskoro stane aj takzvané zdvojenie zateplenia. Keďže rozsah stavebných úprav v rámci obnovy bytových domov s cieľom zníženia spotreby energie je obrovský, v dnešnom článku sa zameriame primárne na zateplenie obvodového plášťa.

Počiatočný stav

Než sa pustíte do zateplenia bytového domu, prvým krokom by mal byť energetický audit, vďaka ktorému sa získa prehľad o súčasnej spotrebe energie v budove a môže byť tiež dobrým meradlom k vyčísleniu úspor po rekonštrukcii. Navyše, ak sa v bytovke uvažuje o inštalácii zdrojov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, na ktorý sa poskytuje aj príspevok z eurofondov v programe Zelená domácnostiam, energetický audit je jednou z podmienok pre jeho získanie.

Pred každým zateplením je nutné zhodnotiť technický stav budovy a odstrániť systémové poruchy, ktoré sú pri starších panelákoch pomerne bežné. Domy sa síce stavali viac-menej rovnakým systémom, ale medzi panelmi môže dôjsť k rôznemu porušeniu. Našťastie na Slovensku nemáme problémy so stabilitou týchto panelových domov.

Foto: energia.sk
 

Riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného (TSÚS) Zuzana Sternová  zdôrazňuje, že autorizovaný inžinier musí priamo na mieste diagnostikovať fyzický stav budovy, minimálne v rozsahu obhliadky  všetkých vystupujúcich konštrukcií, ako sú balkóny, lodžie, markízy atď. „Mal by si pozrieť stav strechy, prvé a posledné podlažie, lebo ak sa vyskytujú nejaké problémy či trhliny, identifikovateľné sú práve hlavne pri štítových stenách,“ uviedla.

Presný zoznam prác na odstránenie systémových porúch je uvedený v zákone 443/2010 v znení neskorších predpisov. Týkajú sa napríklad obnovy balkónov a lodžií. „Vlastníci by nemali požadovať zníženie počtu týchto operácií, lebo rozhodujú sami proti sebe,“ upozorňuje profesorka Sternová. „Vedú totiž k bezpečnému odstráneniu pôvodného problému a nielen kozmetickým úpravám.“

Projektant, zhotoviteľ, dozor

Zásadné je vybrať si správneho projektanta, pričom sa netreba riadiť len podľa ceny, ale dbať na to, aby vypracoval dokumentáciu v požadovanej kompletnosti a tiež s prihliadnutím na vybratý spôsob financovania obnovy. Kvalitné teplotechnické posudky sú kľúčové pre správne fungovanie navrhnutej konštrukcie. Projektant musí správne nadimenzovať hrúbku izolačnej vrstvy, počet kotiev a navrhnúť ďalšie komponenty, pričom sa riadi vyhlásením o parametroch, ktoré povinne vydávajú výrobcovia.

Od septembra 2015 platí revidovaná norma STN TN 73 2901:2015, ktorá určuje technické požiadavky na zhotovovanie vonkajších kontaktných zatepľovacích systémov (ETICS) s tepelnou izoláciou na báze penového polystyrénu alebo na báze minerálnej vlny. Zároveň obsahuje kompletný rozsah povinnej dokumentácie.

Zhotoviteľ by mal mať licenciu na všetky súvisiace špeciálne práce, v ktorej je tiež uvedený zoznam komponentov, ktoré môže pri zatepľovaní zabudovávať. Pri výbere firmy zohľadnite aj jeho referencie, čas výstavby a záruku na realizované práce, platobné podmienky a samozrejme ponúkanú cenu.

Foto: energia.sk

Na kvalitu práce a dodaných produktov dohliada technický dozor. Obvykle sa spolupracuje aj s autorským dozorom, hoci táto požiadavka nie je ešte uvedená v stavebnom zákone.

Samotný zhotoviteľ by tiež mal stavby, ktoré zatepľuje, prihlasovať na vykonanie inšpekcie na TSÚS, ktorý urobí zápis z vykonanej činnosti. Pri úvere zo Štátneho fondu rozvoja bývania je tento dokument od zhotoviteľa dokonca jednou z povinných príloh na jeho preplatenie.

Materiály a postup

Obvykle sa obvodový plášť zatepľuje kontaktným tepelnoizolačným systémom - na povrch sa dosky lepia a ukotvujú, ostatné vrstvy sa nanášajú celoplošne. Samotný tepelnoizolačný systém sa skladá z lepiacej malty a tepelnoizolačnej vrstvy. Najčastejšie používanými materiálmi sú biely polystyrén, expandovaný polystyrén alebo expandovaný polystyrén s grafitom, a tiež dosky na báze minerálnej vlny, ktoré sa líšia v závislosti od súčiniteľa tepelnej vodivosti. Menia sa však aj mechanické vlastnosti a od použitého materiálu závisí napríklad počet kotiev. Na trhu sú už aj výrobky na báze fenolovej peny. Jednotlivé výrobky a komponenty sa odlišujú energetickými vlastnosťami aj cenou.

Výstužná vrstva sa skladá z malty, do ktorej sa vtláča príslušná mriežka. „Nad každým oknom sa dáva diagonálne, keďže v týchto miestach dochádza k iným namáhaniam. Ak sa pásik mriežky nedá diagonálne, zákonite vznikne trhlina približne pod 45° uhlom,“ pripomína profesorka Sternová. Na  výstužnú vrstvu sa dáva základný náter, potom nasledujú povrchové malty a omietky.

Použitá hrúbka tepelnej izolácie súvisí s požiadavkami na tepelnotechnické vlastnosti. Tie sa od začiatku tohto roka sprísnili – všetky stavebné konštrukcie, ktoré sa obnovujú musia splniť požiadavky na ultranízku energetickú výstavbu. Požiadavky pri obnovovaných budovách však nie sú bigotné, je ale treba aspoň vylúčiť nedostatky, ktoré sa vzťahujú napr. k rastu plesní. Tie vznikajú nielen pri kondenzácii vody, ale ožívajú už pri 80% relatívnej vlhkosti v blízkosti povrchu.

Foto: TASR – Štefan Puškáš

Riaditeľka TSÚS vysvetlila, že do konca minulého roka na vyhovenie požiadavkám postačovalo 90 mm sivého polystyrénu (s grafitom), pri bielom to bolo 100 - 110 mm a pri minerálnej vlne okolo 120 mm. „V súčasnosti je najmenšia hrúbka, ktorú môžeme použiť 120 mm expandovaného polystyrénu s grafitom. Všetky ostatné materiály sa musia zabudovávať s väčšou hrúbkou od 130 do 180 mm. Závisí predovšetkým na tom, aké vlastnosti mala pôvodná konštrukcia, ktorá sa spoluzúčastňuje na vytváraní tepelného odporu,“ uviedla Sternová.

Pokiaľ ide o rozperné kotvy, je nutné použiť minimálne 6 kotiev na 1 m2 plochy, presný počet sa navrhuje vzhľadom na polohu, veľkosť plochy a zaťaženie saním vetra. Dostatočné množstvo kotiev je kvôli vetru zásadné – úspora v počte by mohla viesť k uvoľneniu systému. Súčasťou systému zateplenia tiež musia byť protipožiarne zábrany, a to nad každým podlažím s oknovými výplňami vrátane presahu.

Ďalšie sprísnenie požiadaviek na tepelnoizolačné vlastnosti sa bude týkať budúcich stavebných projektov od 1.1.2020, kedy majú platiť požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie. Kompletne sa to má týkať nových budov, pri obnove sa majú nové požiadavky dodržať ak to bude technicky, funkčne  a ekonomicky uskutočniteľné.

Energetický certifikát

Zatiaľ čo v minulosti sa jednotlivé bytovky zvonku podobali ako vajce vajcu, dnes sa po zateplení vďaka rozmanitej povrchovej úprave a farebnosti značne líšia, keďže neexistuje generel, aké farby by sa mali v akej lokalite použiť. Pri výbere finálnych farieb by sa však malo zohľadňovať aj to, aby budova na pohľad zapadla do okolitého prostredia.

Foto: energia.sk

Po uskutočnení významnej obnovy má vlastník budovy, spoločenstvo vlastníkov, resp. správca povinnosť zaistiť na budovu energetický certifikát. To platí ak sa vykonal zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac než 25 % plochy, čo zateplenie obvodového plášťa väčšinou spĺňa. V certifikáte sa hodnotí potreba energie v budove vrátane primárnej energie, účinnosť zdroja vrátane paliva, potreba energie na vykurovanie aj prípravu teplej vody, a tiež emisie CO2, ktoré ale nie sú záväzným kritériom pre rozhodnutie o ne/splnení požiadaviek pre hospodárnosť budovy.

Pozitívnym výsledkom zateplenia obvodového plášťa je nielen estetická zmena vzhľadu budovy. Ide  predovšetkým o zabezpečenie základných požiadaviek v statickej oblasti, nakoľko ochranou spojov panelových domov sa zamedzí zatekaniu a teda korózii kovových spojov výstuže, významne sa znížia tepelné straty, zlepší protipožiarna bezpečnosť, zamedzí sa vzniku hygienických nedostatkov, zvýši pohodlie bývania a predĺži životnosť budovy.

© energia.sk

Odborní partneri