Prichádza čas klimatizácií. Ako si vybrať?

Dnes už trh ponúka viacero možností ochladenia vzduchu v miestnosti. Po ventilátore sa ako najjednoduchšie riešenie javí inštalácia mobilnej klimatizácie, pri ktorej si ale treba dať pozor na odvod tepla. Lepšou voľbou sú delené inštalácie s vnútornou a vonkajšou jednotkou. Kľúčovým parametrom je výkon systému.

S príchodom leta nastáva na Slovensku opäť sezóna klimatizácií, ktoré vzduch aktívne ochladzujú, a ventilátorov, ktoré ho len rozprúdia. Na chladenie je dobré myslieť vopred, keďže v čase náhlych horúčav sa stáva, že sa zariadenia rýchlo vykúpia.

Ventilátory sú podstatne lacnejšie – v obchodoch sa dajú nájsť základné stolové modely už za 10 eur. Ak vám záleží na ďalších vlastnostiach ako menší hluk, vyšší výkon, polohovateľnosť, diaľkové ovládanie či dokonca dizajn, cena sa navýši.

Pri výbere klimatizácie treba predovšetkým zohľadniť priestor, ktorý chceme ochladiť.

„Prvou otázkou, ktorú si treba pri výbere klimatizácie položiť je: koľko miestností potrebujem vychladiť? Od toho by sa mala odvíjať voľba najlepšieho riešenia,“ radí Vladimír Balaj, energetický audítor spoločnosti MAGNA ENERGIA.

Mobilná verzia

V prípade jednej miestnosti, ktorá sa napríklad v lete prehrieva pod strechou, by mohla postačiť aj mobilná klimatizácia, ktorú je možné nájsť aj za 100 eur. Jej hlavným problémom býva odvod teplého vzduchu von z miestnosti prostredníctvom hadice, ktorá býva hrubá asi 15 centimetrov.

„Ak ju iba vystrčíme z okna, teplý vzduch sa nám bude vracať do miestnosti. K dispozícii sú síce adaptéry, no tie sú dostupné iba pre okná, ktoré sa otvárajú vysúvaním dohora a na Slovensku nie sú vôbec bežné,“ upozornil Balaj.

Pokiaľ to ide, hadica by sa mala von vyviesť cez otvor v stene. Navyše by nemala byť príliš dlhá, pretože s jej dĺžkou narastajú tlakové straty a zaťažuje sa tak kompresor zariadenia. Podobne ako pri chladničke, sa kompresor mobilnej klimatizácie ohrieva, čím otepľuje aj vzduch v miestnosti, ktorý sa klimatizácia snaží vychladiť. Výsledkom je, že nižšia efektivita mobilných verzií oproti tzv. splitovým, resp. deleným.

Splitová verzia

Tento systém pozostáva z jednej vnútornej jednotky, ktorá byt chladí a jednej vonkajšej, ktorá slúži na odvod teplého vzduchu z miestnosti. Podľa umiestnenia sa rozlišujú na nástenné, podstropné, kazetové či medzistropné.

Vyššia nákupná cena a náročnejšia inštalácia sú vynahradené inými výhodami. Menej obťažuje hlukom, pretože kompresor je umiestnený mimo miestnosť a väčšinou máva tiež lepšie prepracovaný regulačný systém. Energetické nároky pomáha znížiť kvalitné ovládanie s možnosťou denného a nočného nastavenia a tiež invertorová technológia. Umožňuje plynulú zmenu výkonu kompresora pomocou frekvenčného meniča v intervale a v porovnaní s klasickými systémami dokáže znížiť náklady až o 30 %.

„V prípade, ak chce niekto chladiť viac izieb, mal by už automaticky uvažovať o multisplit systéme. Ten pozostáva z jednej vonkajšej a viacerých vnútorných jednotiek,“ vysvetľuje Balaj.

Najväčším omylom majiteľov bytu či domu totiž je, ak dajú klimatizačnú jednotku do chodby s cieľom vychladiť si celý byt. Klimatizácia vtedy chladí už vychladený vzduch, pričom v ostatných miestnostiach je stále teplo. Preto by každá z chladených miestností mala mať svoju vlastnú klimatizačnú jednotku. Výnimkou môžu byť otvorené kuchyne prepojené s obývačkou. V takomto prípade je cirkulácia vzduchu dostatočná a jedna jednotka môže na kuchyňu s obývačkou stačiť.

Nízky výkon môže vyjsť drahšie

Samozrejme, dôležitý je aj výkon klimatizácie. Ak je poddimenzovaná, nebude stíhať vychladiť miestnosť, pôjde na maximum, čo znižuje jej životnosť a zvyšuje prevádzkové náklady. No dostatočne výkonná jednotka vychladí priestor za kratší čas a následne sa sama „stíši“, vďaka čomu môžete ušetriť. Pre miestnosť s rozmermi 5 x 4 metre by mala mať minimálny výkon 1600 W chladiaceho výkonu. V prípade menšej spálne s rozmermi napríklad 4 x 3 metre, postačuje 1000 W.

Úspornosť klimatizácie sa dá zistiť pomocou parametra EER/SEER, ktorý prezradí, aký chladiaci výkon dokáže zo spotrebovanej elektriny vyprodukovať. Ak klimatizácia dokáže aj vykurovať, princíp je rovnaký, no parameter sa volá COP/SCOP. Platí pritom, že čím je koeficient vyšší, tým je klimatizácia z hľadiska spotreby efektívnejšia. 

Ekonomický i zdravotný pohľad

Mnohí ľudia sa napriek stále teplejším letám klimatizácii vyhýbajú. Časť sa bojí o zdravie, iní sa zas obávajú vysokých účtov za elektrinu. Rozumným klimatizovaním sa však dá vyhnúť jednému i druhému.

Ak si zvolíte kvalitnú klimatizáciu, konečný účet za energie nemusí byť zásadne vyšší. Podľa odborníkov pri priemernom trojizbovom byte s rozlohou 80 metrov štvorcových predstavuje spotreba približne 360 kWh ročne. To by vychádzalo na 48 eur, pričom pri výpočte sa vychádza z predpokladu, že klimatizácia sa využíva počas 20 dní za mesiac a vnútorná teplota sa znižuje v priemere o 9 °C.

Miestnosti netreba chladiť na príliš nízku teplotu, aby sa organizmus vyhol teplotným šokom. Rozdiel medzi exteriérom a interiérom nemal byť prekročiť 8 °C.  Ideálne je udržiavať vnútri teplotu okolo 24 - 26 °C. Klimatizáciu nenastavujte pod 22 °C  - jednotka spotrebuje viac elektriny a vy riskujete prechladnutie či dýchacie ťažkosti.

© energia.sk

Odborní partneri