10 mýtov o pasívnych domoch

Pasívne domy predstavujú moderné a úsporné bývanie. Zároveň o nich panuje aj mnoho predsudkov a mýtov. Oplatí sa pasívny dom? Môžu sa v pasívnom dome otvárať okná? Nie je pasívny dom len moderný nezmysel?

Pasívny dom si za posledné roky pomaly, ale isto buduje „svoje miesto pod slnkom“. V súčasnosti, keď sa na každom kroku hovorí o šetrení energie sa pasívne domy javia ako ideálna voľba. Sú to domy, ktoré nielenže ponúkajú vysoký štandard bývania, ale zároveň zaručujú aj minimálnu závislosť na dodávkach energie na kúrenie a chladenie. Navyše ponúkajú aj zdravú mikroklímu a trvalo nízke účty za energie. Majú pasívne domy aj svoje nevýhody?

Aj napriek tomu, že sa pasívne domy môžu pochváliť mnohými nepopierateľnými výhodami v porovnaní s bežnou stavbou, vo veľa ľuďoch vzbudzujú nedôveru a otázky. Mylné domnienky však väčšinou pramenia z neznalosti problematiky, prípadne z obáv či nezáujmu o novinky. Aby sme sa pokúsili niektoré tieto nepravdivé mýty vyvrátiť, ponúkame vám niektoré fakty, ktoré vám pomôžu urobiť si obraz o tom, ako pasívne domy v skutočnosti fungujú.

V pasívnom dome sa nesmú otvárať okná

Aj v pasívnom dome sa dajú otvárať okná. Dokonca je potrebné, aby v každej miestnosti bolo aspoň jedno otváracie okno, ktoré môžete otvárať predovšetkým v lete. Vtedy je možné vypnúť rekuperáciu, ktorá prostredníctvom vynúteného vetrania zaisťuje prísun čerstvého vzduchu a namiesto toho sa môže pokojne otvoriť okno. Počas dňa si tak môžeme užívať príjemné teploty prostredníctvom rekuperácie a ochladzovaním vzduchu, zatiaľ čo v noci nám otvorené okná zaistia prísun vzduchu na ochladenie a príjemnú teplotu pre ďalší deň.

V pasívnom dome nie je potrebné mať veľa otváracích okien. A to najmä z jedného praktického dôvodu. Vzhľadom na to, že okná v pasívnom dome musia spĺňať prísne štandardy tepelnej ochrany, využívajú sa trojvrstvové sklá. Tie sú ťažšie a kladú väčšie nároky na ukotvenie v konštrukcii, zvlášť pokiaľ ide o otváraciu variantu. Navyše väčšie a mohutnejšie rámy pri otváracích oknách majú dvakrát vyššie tepelné straty než samotné sklá, čo zvyšuje celkové tepelné straty. Fixné okná majú výhodu nielen nižšej hmotnosti, ale zároveň disponujú aj väčšou plochou skiel, čo je veľmi dôležité pre solárne zisky.

Pasívny dom sa nikdy nesplatí

„Pasívny dom je „najnovšia technológia“ pre dom, ktorú môžete mať. Je to podobné ako porovnávať Mercedes s Trabantom. Mercedes si určite nekupujete kvôli tomu, aby sme na ňom finančne ušetrili, ale aby sme zvýšili kvalitu a pocit z jazdy. Naopak s Trabantom neušetríme na nákladoch, ktoré sú veľmi vysoké, nehovoriac o bezpečnosti a kvalite jazdy. Podobné je to s pasívnymi domami. Pasívny dom je Mercedes v stavebníctve, “ porovnáva architekt David Křeček.

Pasívny dom využíva mnohé nové poznatky, ktoré vytvárajú nový, kvalitný koncept. Stavba pasívneho domu je prínosná najmä z dôvodu zvýšenia komfortu stavania a praktickej nezávislosti od cien energií a teda nielen pre finančnú úsporu. Ďalším pozitívom je spotreba menšieho množstva energie na ohrev teplej vody a iných technológií. Okrem komfortu bývania teda pasívny dom prináša aj prevádzkové úspory.

„Presná návratnosť investície do pasívneho domu záleží od mnoho faktorov, “ hovorí architekt. Návratnosť je závislá napríklad na type kúrenia v dome (nízka a vysoká tarifa), na spôsobe financovania, či od zvyšovania cien energií. „Stavba pasívneho domu je to najinteligentnejšie penzijné poistenie aké môžete mať, nehovoriac o tom, že dom bude mať vysokú hodnotu na trhu“ dodáva odborník.

Pasívne domy obmedzujú architektúru

„Práve naopak, pasívny štandard bude za pár rokov bežnou súčasťou architektúry,“ hovorí David Křeček. Je pravda, že navrhnúť pasívny dom nie je jednoduché a kladie na architekta či projektanta relatívne vysoké nároky. Predpokladá nielen dostatok vedomostí, ale aj schopnosť ich prepojenia. Ide o poznatky z mnohých odborov, či už z architektúry a dizajnu, urbanizmu, inžinierstva alebo stavebnej fyziky. Výsledok teda ovplyvňuje množstvo parametrov a pri ich správnom zladení môže vzniknúť veľmi zaujímavá stavba.

Odbor zahŕňajúci navrhovanie pasívnych domov je aj napriek všetkým prekážkam pre projektantov veľmi zaujímavý a lákavý. V súčasnosti u nás pôsobí niekoľko desiatok projektantov, ktorí dokážu navrhnúť kvalitný pasívny dom, no drvivá väčšina projektantov ešte stále navrhuje domy podľa „starých noriem“.

Pasívny dom: čisté vnútorné prostredie, ktoré znižuje imunitu človeka

Vnútorná mikroklíma vzduchotesného domu je zabezpečená núteným vetraním. Niektorí ľudia majú však pocit, že je to príliš sterilné prostredie. No jj v pasívnom dome môžete počas leta dokorán otvoriť okná a vetrať priamym vzduchom zvonku.

Výhody pasívneho domu spoznáte predovšetkým počas zimného obdobia. V klasickom dome vám bude počas sychravých dní pri oknách zima, pretože pocítite studený vzduch spôsobený zlou infiltráciou medzi špárami okna. Od októbra je v bežnom dome potrebné kúriť, v opačnom prípade je vo vnútri zima. Naopak, v pasívnom dome od okien neťahá žiaden prievan a vzduch je stále čerstvý a kvalitný. Predovšetkým pre alergikov je nahrievanie a čistenie vzduchu, ktoré sa uskutočňuje pomocou rekuperácie a špeciálnych filtrov veľkým plusom.

Pasívny dom je iba drevostavba

Pasívne domy sa neobmedzujú len na rámec drevostavieb, ktorých je približne 60 %. Tento mýtus možno vznikol z dôvodu, že o pasívnych drevostavbách sa môžeme často dočítať vo väčšine článkov a časopisoch. Čo je dôvodom obľúbenosti pasívnych drevostavieb? Ich najväčšia výhoda je tá, že cena izolácie pri tejto variante je asi štyrikrát lacnejšia než cena tehly. Preto v takomto dome oplatí mať steny z izolačného materiálu. V tomto prípade sa teda využije skeletový drevený systém, ktorý sa následne vyplní izoláciou. Nielen že sa tým minimalizuje celková hrúbka steny, ale zároveň tým ušetríte.

Aj napriek tomu, že drevostavby prinášajú mnoho výhod, ešte stále prevažuje názor, že tehlové stavby sú predsa len lepšou a overenejšou variantou. Dnešné drevostavby však spĺňajú veľmi náročné protipožiarne predpisy a bezpečnosť majú dokonca mnohokrát vyššiu než iné typy konštrukcií.

Pasívny dom môžeme postaviť kdekoľvek

Je pravda, že kvalitný pasívny dom zďaleka nie je možné postaviť kdekoľvek, najmä pokiaľ pri výpočte dosiahnutej úspory budeme chcieť dosiahnuť optimálnu hodnotu kúrenia 15 kWh/m2. Aj v ideálnom prípade, keď je dom orientovaný obytnými miestnosťami na juh, sa táto podmienka nie vždy dá splniť. Pri sťažených podmienkach je potrebné uspokojiť sa s hodnotou napríklad 23 kWh/m2, pričom aj táto hodnota je stále považovaná za efektívnu.

Zaujímavým riešením by v budúcnosti mohli byť tzv. solárne mestečká, ktoré by už svojim urbanistickým a koncepčným poňatím vyhovovali požiadavkám pasívnych domov. V takejto lokalite by sa všeobecne rešpektovali práva na oslnenie domu a súkromie investora.

V pasívnom dome je výpadok elektriny nebezpečný

„Naopak, pasívny dom sa ochladzuje oveľa pomalšie než klasický dom, „hovorí David Křeček. Pokiaľ výpadok prúdu spôsobí aj výpadok dodávky tepla, nemusia sa obyvatelia domu báť. Pri vonkajšej teplote okolo 0°C dom za 24 hodín vychladne približne len o 2°C.

Pokiaľ ide o vetranie, ani tu nevzniká problém. Výmena vzduchu totiž funguje aj pri výpadku elektriny, poprípade je možné otvoriť okno. Pasívny dom je teda na dodávkach energie z vonku oveľa menej závislý ako klasický dom.

Pasívny dom má umelú a zložitú vzduchotechniku

Tento mýtus vychádza predovšetkým z predstavy o technickej miestnosti. V nej je totiž umiestnená vzduchotechnika a rekuperačná jednotka. Pokiaľ je táto miestnosť navrhnutá necitlivo, môže pôsobiť dojmom miestnosti plnej trubičiek, rúrok a zásobníkov. V princípe sa ale projektanti snažia aj túto technickú časť domu sprehľadniť a zjednodušiť, aby v investoroch nevzbudzovala neopodstatnené obavy.

Pri navrhovaní technickej miestnosti a všetkých systémov je dôležité najprv vytvoriť správny koncept vetrania a kúrenia, aby sa napríklad nestalo, že sa niektoré systémy v dome budú duplikovať. „Všetko sa dá riešiť veľmi jednoducho a elegantne napríklad s použitím malého tepelného čerpadla, nízko-teplotnými rozvodmi vody v podlahe alebo v stene a jednoduchou rekuperačnou jednotkou. Týmto jednoduchým spôsobom je možné celému systému predĺžiť životnosť a v prípade keď prvok doslúži, nie je problém ho aj za málo peňazí vymeniť,“ hovorí architekt.

V pasívnom dome sme ako v igelitovom sáčku

V pasívnom dome sa dá dýchať. Kvalitu vnútorného prostredia určuje hlavne teplota, relatívna vlhkosť vzduchu, óderová a ionizačná mikroklíma. Ďalším ukazovateľom kvality vzduchu je koncentrácia CO2 v interiéri. Prevzdušnený dom tieto parametre nedokáže zaistiť. Nič nemôže zaručiť, že v dome, ktorý je 1,5 x prevzdušnejší ako doporučuje norma (doporučené je n50 = 4,5h – 1), bude koncentrácia CO2 pod hranicou 1.200 PPM (podľa normy musí byť vzduch nižší než 1.200 PPM po dobu 24 hodín).

V ideálnom prípade by mal dom dosiahnuť hodnotu pod 100 PPM (partitions per million = počat častíc CO2 na milión častíc vzduchu). Pritom aj vetraný dom má koncentráciu v izbe cca 2.000 PPM. Koncentrácia teda nebude nižšia ani v dome, v ktorom „steny dýchajú“. Koncentráciu môžeme minimalizovať jedine prostredníctvom núteného riadeného vetrania, ktoré bude dobre regulované. Človek potrebuje len minimum výmeny vzduchu za hodinu, pre príjemný pocit v interiéri človeku postačí čerstvý vzduch v objeme asi 30 m3/ osobu za hodinu.

Súčasné výpočty vzduchotechniky stanovujú výmenu 0,5 h-1, čo je priemer vypočítaný z bilancie pre celý rok. Je ale pochopiteľné, že iné požiadavky budú kladené na vetranie v prípade, že sú v dome dvaja ľudia, ktorí spia, alebo keď je v dome veľká návšteva, ktorá má vo vnútri oslavu. Pre tieto situácie je potrebné inštalovať inteligentné vetranie, ktoré presne vystihne požiadavky na intenzitu vetrania, a tým pádom nikdy nemôže dojsť k vysušeniu vzduchu.

Pasívny dom je len moderný výmysel – nezmysel

Pasívny dom nie je iba moderný nezmysel, prostredníctvom ktorého by stavebné firmy ťahali z ľudí peniaze. Zo skúseností je zrejmé, že tieto domy sa osvedčili. Aj v odbornej sfére je o pasívne domy stále väčší záujem a ich počet najmä v zahraničí stále narastá. Na svete je v súčasnosti približne 20.000 pasívnych domov, pričom v Nemecku je ich okolo 12.500. Aj Európska únia počíta s tým, že všetky nové stavby od roku 2020 budú svojimi prevádzkovými nákladmi veľmi podobné pasívnym domom.

V čom teda spočíva hlavná výhoda pasívnych domov? „Pasívny dom je komplexným riešením, ktoré v sebe zahŕňa a rieši mnoho požiadaviek s prihliadnutím na všetky parametre. Je to taký multi-komfortný dom a v dobe neistých cien energií je to skutočne najlepšia potenciálna úspora,“ vysvetľuje David Křeček.

Zdroj: nazeleno.cz

Text publikujeme v zmysle Zmluvy o obsahovej spolupráci

Odborní partneri