Niektorí varujú Komisiu pred rokovaním o Nord Streame 2

Eurokomisár Šefčovič predstavil mandát na rokovania s Ruskom o projekte rozšírenia plynovodu pod Baltským morom. Časť členských krajín vrátane Slovenska to víta, iní sú však proti.

Eurokomisár pre energetickú úniu Maroš Šefčovič v pondelok na zasadnutí Rady EÚ pre energetiku oficiálne požiadal členské štáty Únie o mandát na rokovanie s Ruskom o plynovode Nord Stream 2. Uviedol, že ide o politicky citlivú otázku a o projekt, ktorý už dlhšiu dobu rozdeľuje členské štáty EÚ.

„Predstavil som návrh, ako by sme mali rokovať s Ruskou federáciou o rešpektovaní európskeho práva v tej časti plynovodu, ktorý ide síce pod morom, ale ide v exkluzívnych vodách členských krajín,“ vysvetlil Šefčovič. Súčasťou mandátu majú byť aj riešenia, ktoré zamedzia negatívnym javom v oblasti energetickej bezpečnosti a nakladania s plynom v krajinách strednej a východnej Európy.

Poslednou z priorít mandátu Komisie majú byť záruky, aby aj po roku 2019 ruský plyn do Európy tiekol cez tranzitný plynovod na Ukrajine.

„Aj dnes som povedal, že projekt Nord Stream 2 nie je v súlade s prioritami energetickej únie. Ide proti záujmom diverzifikovať zdroje a trasy pre plyn a ohrozuje ekonomické záujmy strednej a východnej Európy a budúcnosť hospodárenia s plynom a zisky, ktoré z toho má Ukrajina,“ zhodnotil situáciu Šefčovič.

Nové potrubia s plánovanou ročnou kapacitou 55 miliárd metrov kubických sa majú do prevádzky spustiť v roku 2019.

Rozdielne pohľady

Ministri z 12 členských krajín EÚ v diskusii ocenili snahu Komisie, niektorí dokonca chceli ešte ambicióznejší mandát. Návrh teraz dostanú na stôl národní experti a na jeseň sa bude o ňom opäť politicky rokovať.

Proti plynovodu sa postavili najmä pobaltské štáty, taktiež Poľsko a Slovensko, ktoré zdôrazňujú potrebu diverzifikácie zdrojov plynu i prepravných trás, zachovanie ukrajinského tranzitu i oslabenie politického vplyvu Ruska v energetickej oblasti.

Naopak Rakúsko či Nemecko, ktoré je najsilnejšou európskou ekonomikou, tvrdia, že ide o komerčný a nie politický projekt, ktorý má svoju ekonomickú logiku a podporí súťaž na trhu.

Maďarský inštitút REKK nedávno publikoval prepočty, podľa ktorých by síce severozápadná Európa vďaka priamej preprave suroviny cez nové potrubia získala lepšiu cenu, pre krajiny strednej Európy by však projekt výhodný nebol. Jednak by prišli o milióny eur z tranzit v smere na západ a juh, jednak by mali ťažší prístup k likvidnejším trhom s plynom.

Varovný list

Ku kritikom snáh Komisie oficiálne zasiahnuť do rokovaní o plynovode Nord Stream 2 sa pridali aj konkrétne firmy. Šesť prevádzkovateľov plynovodov EK varovalo, že rokovania s Ruskom o plynovode Nord Stream 2 môžu priniesť legislatívnu neistotu ohrozujúcu nové projekty plynovodov aj investície do infraštruktúry.

Ide predovšetkým o nemecké firmy, ku ktorým sa pridal aj rakúsky a český operátor. Všetky z nich by na presmerovaní  hlavného tranzitného toku suroviny severom Európy profitovali.

V liste adresovanom predsedovi EK Jean-Claude Junckerovi, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, rakúska spoločnosť Gas Connect, český NET4Gas a nemecké firmy Fluxys, ONTRAS, Gascade a Gasunie uviedli, že jednania s Moskvou by mohli „vyvolať značne nepriaznivé následky“.

Obávajú sa, že ak sa prístup Bruselu k rozšíreniu Nord Streamu bude líšiť od ostatných plynovodných projektov, prinesie to legislatívnu neistotu a ohrozí budúce projekty.

„Predpokladané rokovanie tiež prináša riziko vzniku ďalších veľkých neznámych ovplyvňujúcich investície do plynárenskej infraštruktúry,“ píše sa v liste.

© ČTK, TASR, energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri