Mareček: Hlavný problém je konanie Nemecka à la von Ribbentrop

Podľa šéfa Eustreamu Gazprom dokáže majstrovsky taktizovať a kúpiť si podporu západných firiem sledujúcich krátkodobé zisky. Prepravcom na tradičnej tranzitnej trase plynu zase hrozí neudržateľnosť sústav a strata profitability. Pod silným tlakom by sa mohol európsky projekt energetickej únie začať rúcať.

Zatiaľ čo vlani predseda predstavenstva Eustreamu hovoril na konferencii CEEC o akomsi „kruhu zla“ v podobe priamych ruských tranzitných plynovodov obchádzajúcich územie Ukrajiny (a Slovenska) a prvýkrát predstavil ideu Eastringu, tento týždeň na ďalšom ročníku podujatia prirovnal bilaterálne rokovania medzi Nemeckom a Ruskom k správaniu oboch mocností pred druhou svetovou vojnou. Svojou prezentáciou sa tak dostal na popredné priečky najsilnejších kritikov projektu Nord Stream 2, spolu s politickými lídrami Slovenska a eurokomisárom pre energetickú úniu.

„Hlavným problémom v tomto regióne a v Európe je dnes správanie Nemecka. Za najviac neuveriteľnú považujem návštevu v štýle Joachim von Ribbentropa v Moskve, ktorá nebola v auguste 1939, ale uskutočnila sa pred niekoľkými týždňami,“ poznamenal v súvislosti s návštevou nemeckého ministra hospodárstva Sigmar Gabriela u ruského prezidenta Vladimira Putina koncom októbra. Plány presadiť Nord Stream 2 a snahu riešiť právne otázky v kompetencii nemeckých úradov, bez externého a politického miešania sa do projektu, tak prirovnal k podpisu paktu o vzájomnom neútočení ministrom zahraničia nacistického Nemecka a sovietskym partnerom Vjačeslavom Molotovom. Záznam zo stretnutia zverejnil Kremeľ aj na svojej webovej stránke.

Foto: Kancelária prezidenta RF, kremlin.ru

Tomáš Mareček vysvetlil postavenie trojice hráčov v hre o ruský plyn pre Európu, resp. projekt vybudovania 3. a 4. potrubia Nord Streamu s dodatočnou kapacitou 55 miliárd metrov kubických plynu ročne.  

Ruský šachový majster

Rusko dlhodobo presadzuje svoju snahu obísť pri tranzite plynu Ukrajinu. Na rozdiel od Európy Moskva prijíma rozhodnutia rýchlo, bez zdĺhavých diskusií a jedným hlasom. Vyznačuje sa dlhodobým strategickým myslením a na rozdiel od EÚ nepotrebuje ani rýchle výhry. „Rusko je majster v PR & propagande a má historicky hlboko zakorenenú spoluprácu s Nemeckom,“ podčiarkol.

Navyše vie Moskva využiť akúkoľvek zmenu v externom prostredí vo svoj prospech. „Nízke ceny ropy by teoreticky mali byť v ich neprospech, ale v skutočnosti najviac ubližujú veľkým západným ropným a plynárenským firmám, ktoré sledujú naplnenie krátkodobých štvrťročných plánoch a je možné si ich relatívne ľahko kúpiť,“ uviedol Mareček. „Rusko tak môže týmto firmám, ktoré zúfalo potrebujú profit, ponúknuť prístup k ich poliam s plynom výmenou za participáciu v projekte Nord Stream 2.“

Koncom septembra napríklad Gazprom a BASF/Wintershall uzavreli dohodu o swape aktív, podľa ktorej ruská firma získala úplnú kontrolu v spoločnostiach zameraných na obchodovanie a skladovanie plynu v Európe, Nemci zase štvrtinový podiel v projekte rozvoja ďalších dvoch blokov náleziska Achimov. Mesiac predtým pritom dohodli Rusi podmienky možného podobného swapu aktív s rakúskym OMV.

Kráska v „nesnázích“

 

V súvislosti s Ukrajinou poukázal na zložité vzťahy s ich najlogiickejším obchodným partnerom – Ruskom, a to najmä v oblasti energetiky, na vyčerpanú a zraniteľnú ekonomiku, urgentnú potrebu ďalších reforiem a tiež dodatočnej externej finančnej injekcie. Vzhľadom na migračnú krízu a bojom proti terorizmu už Ukrajina nie je ani prioritou číslo 1 na európskej agende.

Ukrajinský prepravca Ukrtransgaz by v prípade odstavenia tejto trasy mohol ročne prísť až o sumu 2 miliárd dolárov z tranzitu plynu na západ, čo podľa Marečka povedie k tomu, že nebude schopný udržiavať svoj systém v prevádzkyschopnom stave. Hoci ukrajinský systém disponuje teoreticky kapacitou až 140 bcm ročne, vlani sa cez Ukrajinu prepravilo len 62,2 bcm plynu. Bolo to o pol miliardy menej ako cez systémy Nord Stream a Yamal. Ďalších takmer 23 bcm plynu smerovalo samostatnými trasami do Fínska, Pobaltia a Turecka (Blue Stream).

Foto: energia.sk

Obdobné riziko, t.j. neistota využitia potrubí a teda profitability ich prevádzky, však hrozí nie len Ukrtransgazu, ale aj Eustreamu a Gaz-Systemu. Nazmar by tak vyšli stámilióny eur, ktoré na modernizáciu ukrajinských plynovodov koncom minulého roka vyčlenili európske banky EBRD aj EIB. Rozplynuli by sa aj očakávané zisky akcionárov Eustreamu/SPP Infrastructure (t.j. MH SR prostredníctvom SPP, a.s. a EPH) z prepravy plynu z východu na západ. Naopak významnejšie postavenie by získal český prepravca, ktorý si svoju pozíciu posilnil už po spustení prvých dvoch potrubí Nord Streamu.

Dlho/krátkozraká Európa

Posledný hráč - Európa je síce podľa predsedu predstavenstva Eustreamu bohatá, ale zároveň slabá a fragmentovaná. Domáce energetické firmy sú v slabej pozícii kvôli nedávnym strategicky chybným rozhodnutiam, medzi ktoré zaradil odstavenie jadrových elektrární alebo Energiewende, a tiež kvôli nízkej cene ropy a plynu (viď vyššie). Firmy sa podľa neho sústreďujú len na štvrťročné výsledky a politici na krátke volebné obdobia, sledujú rozličné záujmy a nehovoria jednotným hlasom.

V správe o stave energetickej únie, ktorú Brusel predstavil minulú stredu, sa uvádza, že Komisia berie na vedomie plány vybudovať ďalšie potrubia popod Baltské more. „Ak sa postavia, Nord Stream 3 a 4 neprinesú prístup k novému zdroju pre dodávky a ďalej zvýšia prepravnú kapacitu z Ruska do EÚ, aj teraz sa využíva len na 50 %. Tieto plynovody budú musieť byť plne v súlade s právom EÚ. Komisia vyhodnotí akýkoľvek takýto projekt v rámci európskeho regulačného rámca samé osebe,“ uviedla EK. V dokumente hodnotiacom implementáciu Európskej stratégie energetickej bezpečnosti ďalej pripomenula, že tento plynovod bude musieť spĺňať legislatívu tretieho energetického balíka, a tiež európske pravidlá o ochrane životného prostredia, hospodárskej súťaže a verejného obstarávania.

Tento týždeň sa mali uskutočniť rokovania medzi nemeckým regulačným úradom a Európskou komisiou. Projekt energetickej únie EÚ, ktorého deklarovanou súčasťou má byť aj jednotná diplomacia voči externým partnerom, sa síce javí ako krok vpred, v praxi ale môže zlyhať.

O osude 3. a 4. potrubia Nord Streamu a tradičnej tranzitnej trase sa podľa Marečka rozhodne v tomto roku, a to v Berlíne. „Ak budú kľúčoví hráči v tejto hre tlačiť príliš silno...niektorá časť štruktúry projektu môže prasknúť a európsky projekt by sa mohol začať rúcať,“ upozornil Mareček a dodal: „Budúcnosť energetickej bezpečnosti Ukrajiny, krajín V4 a Európskej únie je však príliš dôležitá na to, aby sa o nej rozhodovalo vo firme Deutschland GmbH.“

Portál energia.sk bol mediálnym partnerom medzinárodnej konferencie CEEC 2015, ktorú organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri