Gazprom si posilnil svoju pozíciu na európskom trhu s plynom

Podľa šéfa Gazpromu produkcia plynu ruskej štátnej spoločnosti v minulom roku prekročila 419 miliárd metrov kubických. Vývoz plynu do Európy dosiahol historický rekord a presiahol 179 miliárd m3. Nové projekty plynovodov Turk Stream a Nord Stream sú vraj na najlepšej ceste k realizácii.

Šéf ruskej spoločnosti Gazprom Alexej Miller pred koncom minulého roka bilancoval úspechy štátneho plynárenského gigantu. „V priebehu roka 2016 sme navýšili produkciu plynu na viac ako 419 miliárd metrov kubických, prekonali sme výsledky z roku 2015 a plánovanú úroveň produkcie o 11 miliárd metrov kubických,“ uviedol vo svojom príhovore.

„Dosiahli sme nové rekordy pokiaľ ide o dodávky plynu v Európe. Dňa 29. novembra 2016 dodávky plynu Gazpromu na tento trh dosiahli 614,5 milióna m3 za deň. Tento objem nemal obdoby v Sovietskom zväze ani modernom Rusku,“ poznamenal Miller s tým, že spoločnosť dosiahla vlani aj absolútny rekord. „Celkové množstva plynu exportovaného do Európy v roku 2016 – môžem to s istotou povedať – podľa očakávania prekročí 179 miliárd metrov kubických.“

Šéf Gazpromu vyzdvihol najmä Nemecko, kam Rusi vyviezli takmer 50 miliárd m3 plynu. Analytici potvrdzujú, že nemeckí výrobcovia elektriny z plynu majú za sebou dobrý rok. Podľa Bruna Burgera z inštitútu Frauenhofer sa vlani z plynu vyrobilo až 43,2 TWh elektriny, čo predstavovalo medziročný nárast o takmer 48 %. 

Celkovo sa mal vývoz ruského Gazpromu do Európy medziročne zvýšiť o 12 %.

Hoci si Európska únia stanovila za cieľ znížiť závislosť na dovoze tejto suroviny od jedného dodávateľa a diverzifikovať zdroje i trasy dodávok plynu, minuloročné čísla ukazujú skôr opačný vývoj.

„Rusko zostalo top dodávateľom pre EÚ a klesajúce ceny indexované na ropu umožnili krajine postupne zvýšiť svoj trhový podiel: ruský dovoz pokrýval 39 %, 41 % a 45 % z celkové dovozu z krajín mimo EÚ v prvom, druhom, respektíve treťom kvartáli 2016,“ uviedla Európska komisia vo svojej pravidelnej správe o európskom trhu s plynom.

Zdroj: Európska komisia, podľa údajov ENTSOG

Plyn má ísť severom i juhom Európy

Hlavnou dodávateľskou trasou bol vlani tranzit cez Ukrajinu, cez ktorú v 3. štvrťroku 2016 pritieklo do EÚ až 43 % importovaného plynu (najmä vďaka pravidelnej odstávke plynovodov Nord Stream a Jamal). Tradičnú trasu cez Ukrajinu a ďalej cez Slovensko, resp. Balkán, sa Moskva snaží už niekoľko rokov eliminovať.

Jeho náhradou na juhovýchode Európy by mal byť plynovod Turk Stream. V decembri 2016 ruský parlament aj turecká vláda ratifikovali medzivládnu dohodu o jeho výstavbe, ktorú obe strany podpísali 10. októbra. Vzťahuje sa na dve potrubia plynovodu popod Čierne more, pričom každé by malo mať ročnú kapacitu 15,75 miliardy m3 plynu. Jedno potrubie bude určené pre potreby tureckého trhu, kde spotreba plynu v posledných rokoch rastie, cez druhé by mal prúdiť plyn ďalej do Európy.

„Všetky potrebné súhlasy a povolenia boli vydané a v druhej polovici 2017 začneme klásť potrubia v Čiernom mori,“ uviedol Alexej Miller. Výstavba prepravných kapacít (lineárnej časti a kompresorových staníc) na ruskom území je podľa neho ukončená a boli na ne vydané prevádzkové povolenia.

Aj projekt plynovodu Nord Stream 2 podľa šéfa Gazpromu napreduje v súlade s harmonogramom. „Plynovod bude spustený koncom roka 2019,“ zopakoval Miller. Rastúca spotreba plynu v západnej Európe podľa neho potvrdzuje fakt, že nové plynovodné potrubia popod Baltské more sú „extrémne dôležité pre európsky trh“. Vlani sa ukončili všetky hlavné tendre pre Nord Stream 2 a s ruskými výrobcami sa podpísalo asi 60 % kontraktov o dodávkach potrubí.

Inštaláciu podmorských potrubí pri oboch ruských plynovodoch na juhu aj severe Európy by mala mať na starosti spoločnosť Allseas.

Zatiaľ čo k Turk Streamu majú európske krajiny vlažný postoj a dokonca s ním už aj počítajú vo svojich rozvojových plánoch, proti rozšíreniu Nord Streamu sa v strednej a východnej Európe zdvihla silná opozícia. Proti tomuto projektu vystupuje predovšetkým Slovensko. Vláda aj prepravca plynu Eustream sa obávajú poškodenia svojich ekonomických i politických záujmov. Finálny oficiálny postoj k projektu zatiaľ nevyjadrila ani Európska komisia.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri