Európske štáty získali anticeny za fosílne palivá. Ušlo sa aj Slovensku

Mimovládne organizácie dnes v Bruseli na základe výsledkov hlasovania verejnosti ohlásili víťazov súťaže o ceny za dotovanie fosílnych palív. Bronz získalo aj Slovensko za „zákerné“ dotovanie spaľovania domáceho uhlia.

Poľsko, Nórsko a Írsko sa stali hlavnými víťazmi súťaže, ktorú vyhlásila asociácia environmentálnych mimovládnych organizácii CAN Europe. Hlasovalo sa v troch kategóriách o najsmrteľnejšie, najšpinavšie a najzákernejšie štátne dotácie pre ropu, zemný plyn alebo uhlie v Európe. „Dotácie pre fosílne palivá predstavujú hospodársky mŕtvy bod, najmä v časoch vzácnych verejných zdrojov a vo svetle investícií, ktoré je treba na zaistenie prechodu k čistej energii,“ uviedla organizácia.

Kráľom je Poľsko

Poľsko si prvé miesto za najsmrteľnejšie dotácie vyslúžilo za zneužívanie fondov EÚ na spaľovanie uhlia. Ekológom sa nepáči najmä to, že Varšava má výnimku z emisnej schémy EÚ ETS, podľa ktorej môžu elektrárne vypúšťať emisie skleníkových plynov zadarmo a nemusia si kupovať povolenky, ale dohodnuté množstvo peňazí by mala vláda použiť na zelené investície. Poľsko ich ale dáva na modernizáciu starých uhoľných elektrární, čím predlžuje ich prevádzku.

Na druhé miesto sa dostalo Rumunsko za vysťahovávanie ľudí a klčovanie lesov z dôvodu rozširovania kapacít na ťažbu uhlia. Bukurešť už alokovala zo štátneho rozpočtu sumu 3 milióny eur na výkup pôdy v obci Runcurel pre štátnu firmu Oltenia Energy Complex, ktorá rozširuje ťažbu lignitu. Podľa ochranárov majú majitelia dostať náhradu 1 €/m2 pozemku bez ohľadu na to, či ide o les, sad alebo dom, zdemolovať sa má celá dedina aj historické pamiatky. Obdobné rozhodnutia chce vláda schváliť pre expanziu ďalších dvoch baní.

Bronz získalo Nemecko, ktoré podľa ekológov platí spoločnostiam RWE a EPH za to, aby udržiavali v kapacitnej zálohe zastarané uhoľné elektrárne.

Dane a špeciálne preferencie

Nórsko sa stalo lídrom v ďalšej kategórii súťaže z dôvodu financovania prieskumu ropy v arktickej oblasti z príjmov získaných od daňových poplatníkov. Anticenu od ekológov dostalo aj Estónsko za zníženie daní pre firmy, ktoré v krajine ťažia bridlicovú ropu a tiež Maďarsko za rozsiahle daňové úľavy pre firmy využívajúce autá so spaľovacími motormi.

V kategórii, ktorú možno preložiť ako Zákerné špeciálne zaobchádzanie (The Sn€aky Sp€cial Tr€atment Award) vyhralo Írsko za financovanie spaľovania domácej rašeliny v takzvanom verejnom záujme. Rašelinové brikety využívajú jednak niektoré domácností, avšak v troch veľkých elektrárňach ju spaľuje aj pološtátna firma. Z rašeliny má pochádzať asi 9 % elektriny vyrobenej v Írsku.

Striebornú priečku obsadilo Turecko za to, že štátna firma naďalej investuje do ťažby uhlia z nových ložísk.

Zdroj: CAN Europe

Slovenský bronz za Nováky

Tretie miesto v uvedenej kategórii súťaže získalo Slovensko, a to za doplatok na spaľovanie domáceho lignitu v uhoľnej elektrárni Nováky. Odberatelia elektriny naň vo svojich účtoch ročne prispievajú sumou asi 95 miliónov eur, ktorá sa vypláca Slovenským elektrárňam na to, aby naďalej prevádzkovali elektráreň v Novákoch a spaľovali v nej uhlie kupované od Hornonitrianskych baní Prievidza.

Obdobne ako pri rašeline v Írsku je aj spaľovanie domáceho lignitu oficiálne zdôvodnené energetickou bezpečnosťou a potrebou zachovať zamestnanosť v hospodársky tradične orientovanom regióne. Podľa platného rozhodnutia ministerstva hospodárstva by sa toto vynútené spaľovanie malo uskutočňovať až do roku 2030. Minister Peter Žiga však naznačil, že je ochotný skrátiť termín, ak bude k dispozícii alternatíva pre zamestnancov baní.

Podľa údajov v emisnom registri Európskej komisie elektráreň Nováky v roku 2016 vypustila viac než 1,85 miliónov ton emisií oxidu uhličitého. Napriek reštartu odstaveného 3. bloku ENO B vlani v novembri elektrárne nesplnili predpísaný objem dodanej elektriny do sústavy.

Chybuje aj EÚ

Špeciálnu anticenu od mimovládok si vyslúžili aj inštitúcie EÚ. Hoci Európska komisia, europarlament a niektoré členské štáty proklamujú podporu zvyšovaniu energetickej efektívnosti, rozvoju obnoviteľných zdrojov a smart inováciám, v praxi sa stále vo veľkom schvaľuje podpora pre budovanie plynárenskej infraštruktúry.

Príkladom môžu byť rozsiahle pôžičky Európskej investičnej banky alebo Nástroj na prepojenie Európy (CEF), v rámci ktorého bolo v energetike zatiaľ najviac peňazí vyčlenených na plynovody.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri