Čo ak sa Nord Stream 2 postaví? Čo ak tranzit plynu cez Ukrajinu skončí?

Nord Stream 2 nevnímame ako koniec sveta, uviedol šéf slovenského prepravcu plynu na konferencii Energofórum. Úplné odstavenie Ukrajiny ale považuje za riziko pre energetickú bezpečnosť Európy. Podľa odborníkov zo slovenského plynárenstva by síce potenciálne zastavenie tohto tranzitu zvýšilo ceny komodity na trhu, vďaka prepojeniam a zásobníkom by sa však nič zásadné nestalo.

Slovensko, ktorého rozpočet aj prepravná sústava sa tradične spoliehajú na tranzit ruského plynu z východu na západ, je značne nervózne z plánovaných dvoch nových potrubí plynovodu Nord Stream. V prípade obídenia ukrajinského územia sa dokonca hovorí o priamom ohrození našej i európskej energetickej bezpečnosti. O tom, aké reálne dôsledky by mohli mať tieto potenciálne kroky, sa tento týždeň diskutovalo na plynárenskej konferencii Energofórum.

V rámci panelovej diskusie sa väčšina zástupcov slovenského plynárenstva zhodla na tom, že hoci je Rusko často v diskurze maľované ako hrozba, dnes už táto ruská zbraň nie je taká silná ako v minulosti.

Závislosť či partnerstvo?

„Časy, kedy sme tento vzťah vnímali nevyvážene, sú preč. Oni potrebujú naše peniaze, my ich plyn,“ skonštatoval Ivan Weiss zo spoločnosti SPP, ktorá je najväčším dodávateľom plynu u nás, pričom partnerstvo s Gazprom Exportom má postavené na dlhodobom kontrakte. Ten súčasný platí až do roku 2028. „Dnes plyn reálne tečie aj zo západu, nebral by som to ako závislosť.“

Matej Matulay z VNG Slovakia tiež podčiarkol, že Rusko potrebuje EÚ, „keďže sme absolútne spoľahlivý partner z pohľadu platieb za plyn. Navyše teraz Rusko tieto peniaze potrebuje ešte viac,“ poznamenal v súvislosti s hospodárskym útlmom v krajine a prepadom rubľa, ku ktorým prispeli aj západné sankcie.

Ako vybalansované a dlhodobé partnerstvo vníma vzťah Slovenska a Ruska v plynárenstve aj Sylvia Angyalová z Eustreamu.

Naopak Andrej Záhorec zo spoločnosti Elgas upozorňuje, že závislosť je stále dosť významná. Len ťažko môže podľa neho EÚ vytvárať scenáre ako sa tejto závislosti zbaviť, keď Moskva stále dodáva do regiónu asi 150 miliárd metrov kubických plynu ročne.

Dostatok plynu na európskom trhu a funkčnosť infraštruktúrnych prepojení podľa Matulaya potvrdzuje to, že aj v najchladnejšie dni minulého roka fyzický import plynu pokryl spotrebu Slovenska aj to, čo od nás vtedy brala Ukrajina.

Zásobovanie Ukrajiny

Kyjev opakovane pripomína, že už od novembra 2015 nenakupuje plyn od Gazpromu. Importné kapacity cez Slovensko (14,5 bcm/ročne), Maďarsko a Poľsko formou reverzných prepojení vysoko prevyšujú potreby Ukrajiny pre dovoz plynu. Ukrajina má teda na výber, odkiaľ bude plyn potrebný k doplneniu domácej produkcie brať. Podstatným prvkom ukrajinských nákupov plynu zo západu je však fakt, že Kyjevu chýba hotovosť.

„Tok plynu zodpovedá peniazom z pôžičky EBRD. Nie je to však problém, zima je za nami a pripravuje sa ďalšia pôžička,“ poznamenal vo svojej prednáške Rastislav Ňukovič, generálny riaditeľ slovenského prepravcu plynu. Ukrajinský Naftogaz vlani v októbri získal od európskej banky trojročný revolvingový úver vo výške 300 miliónov dolárov na nákup plynu počas zimnej sezóny.

Eustream podľa jeho slov nemá s Ukrajinou problémy pokiaľ ide o platby. „Platba za cestu, prepravné kapacity, je zanedbateľná voči cene za komoditu,“ uviedol. Tiež shipperi majú podľa jeho informácií financie v dohodách ošetrené formou predplatieb, resp. sa dodávky realizujú až potom, čo je dosiahnutý určitý zápočet.

Nord Stream 2

Ňukovič poukázal na to, že ako prepravca paralelnej infraštruktúry nevidia konkurenčný projekt radi, nevnímajú ho však ako koniec sveta. „Jednak sme niečomu podobnému v minulosti viackrát čelili. Koniec koncov aj plynovod Jamal bol konkurenčný a mal na nás výrazný vplyv z pohľadu prepravených množstiev plynu. Nord Stream 1 detto. Ale vždy sme sa vedeli týmto trendom prispôsobiť. Vzhľadom na to, že máme nejaký čas, predpokladám, že sa budeme vedieť vysporiadať aj s potenciálnym plynovodom Nord Stream 2,“ uviedol šéf Eustreamu. Podčiarkol pritom dlhodobú zmluvu s Gazpromom až do roku 2028 typu ship-or-pay, podľa ktorej je na zákazníkovi či kapacity využíva alebo nie. Platiť však musí.

Zástancovia Nord Streamu 2 tvrdia, že ide o komerčný projekt určený na krytie straty objemov z domácej produkcie, s čím by sa podľa šéfa Eustreamu dalo aj teoreticky súhlasiť. „Ak si totiž vezmete trasy na glóbuse, je to najkratšia trasa do západnej Európy, priamo do miesta vysokej spotreby plynu,“ uviedol. „Na druhej strane, ak by malo dôjsť k úplnému obídeniu Ukrajiny, vnímame to ako veľké ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska aj celej EÚ. Tento koridor by zanikol a krajina, ktorá stratí príjmy  tranzitných poplatkov, by nemala dôvod túto trasu udržiavať funkčnú.“

Otázkou podľa neho je, čo by sa stalo v prípade technického problému na potrubiach Nord Streamu. Aj pre ruskú stranu by preto malo byť zaujímavé z komerčného pohľadu zachovať túto trasu, aby pri stúpajúcom dopyte mali ako plyn prepraviť.

Výkonný riaditeľ SPNZ Ján Klepáč poukázal na to, že plyn tlačí jediná kompresorová stanica v ruskom  Vyborgu až do nemeckého Greifswaldu. Prípadná porucha tak oprávnene vyvoláva obavy. „Spoľahnúť sa len na jednu trasu je rizikom aj pre Ruskú federáciu, preto Moskva začala pripúšťať, že trasa Ukrajina-Slovensko sa čiastočne zachová,“ poznamenal.

Sám však priznal, že na rozdiel od mnohých infraštruktúrnych projektov v Európe, ktoré počítajú s rôznymi formami podpory z verejných prostriedkov, veľkou výhodou súkromného Nord Streamu 2 je, že všetky riziká financovania preberá šesť zapojených firiem.

Tranzit a zásobníky na Ukrajine

Pokiaľ ide o dôsledky možného zastavenia tranzitu ruského plynu EÚ cez Ukrajinu, diskutujúci sa zhodli že ide o veľmi nepravdepodobný scenár. Pre ruský Gazprom je totiž dôležité, aby si ctil a naplnil svoje záväzky.

„Krátkodobo by asi vyskočila cena, ale z dlhodobého hľadiska by sa vďaka uskutočneným investíciám do sústavy a zásobníkom nič vážne nestalo,“ uviedla Sylvia Angyalová.

„Pozreli by sme si to v správach a potom uvarili na plyne večeru,“ podotkol Jerguš Vopálenský zo spoločnosti SPP-Distribúcia.

„Nepreceňoval by som tu slovo solidarita. V roku 2008 nám pomohli západoeurópski partneri, ale nebolo to zadarmo,“ upozornil Dušan Randuška, generálny riaditeľ MET Slovakia. „Solidarita končí tam, kde začínajú nezaplatené faktúry, obchodníci nie sú kamikadze.“

Peter Kučera poukázal na to, že spoločnosť Nafta dokáže vo svojich podzemných zásobníkoch uskladniť až 3,5 miliardy m3 plynu, pričom spotreba Slovenska je asi 4 miliardy m3 a každý rok v zime je kapacita vypredaná.

Navyše aj Gazprom nakupuje po Európe skladovacie kapacity, aby bol v prípade výpadku pripravený. V dôsledku zvýšenia ceny by sa však región mohol stať atraktívnejší pre dodávky skvapalneného plynu. Vlani LNG pokrylo asi 10 % dovozu plynu do Európy. Pri otázke dlhodobého a výlučného zásobovania Ukrajiny plynom zo západu aj do ich zásobníkov, sú však hráči na Slovensku skôr skeptickí. Ukrajinská sieť je totiž nastavená na tok v tradičnom smere z východu na západ.

Nafta sa neobáva konkurencie v podobe otvorenia ukrajinských zásobníkov obchodovaniu s kapacitou pre európske trhy. Podľa Petra Kučeru síce ide o enormné kapacity, ale otázkou je ich funkčnosť, dizajnovanie, schopnosť pokryť dopyt v súlade s aktuálnou situáciou na trhu, legislatívne, colné či iné administratívne bariéry zo strany Ukrajiny alebo EÚ. „Kým si Ukrajina nevyrieši základnú vec, ktorou je dôvera, ťažko o tom hovoriť,“ uzavrel zástupca spoločnosti Nafta.

Odborná konferencia Energofórum 2016 – Plyn sa konala v dňoch 6. - 7. júna 2016 vo Vyhniach. Zorganizovala ju spoločnosť sféra, a.s. pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.

© Text: energia.sk, Foto: TASR

Komunikační partneri

Odborní partneri