Kotolničkou proti energochudobe? Opozícia chce meniť zákon o teple

Teplárenská sága pokračuje. Opozícia volá po zrušení prekážok, ktoré podľa nej obmedzujú právo bytových domov na výstavbu vlastnej kotolne a odpojenie sa od systému centrálneho zásobovania teplom. Existujúci stav dlhodobo označujú za teplárenské nevoľníctvo.

Skupina opozičných poslancov sa bude opäť raz pokúšať novelizovať zákon o tepelnej energetike. Návrhom chcú dosiahnuť, aby si žiadatelia o stavebné povolenie, spoločenstvá vlastníkov bytov, mohli sami zvoliť výhodné dodávky tepla a nebola im znemožnená výstavba vlastnej kotolne v ich bytovom dome. Predkladateľmi návrhu, ktorú by mal onedlho prerokovať parlament, sú Jozef Viskupič, Eduard Heger (OĽaNO), Karol Galek a Jana Kiššová (SaS).

Predmetom tohto sporu je posledná novela zákona o teple z roku 2014, ktorá zaviedla prísnejšie podmienky pre ukončenie odberu z CZT. Dodávateľ tepla vtedy zároveň získal postavenie dotknutého orgánu v konaní, v rámci ktorého vydáva záväzné stanovisko. Podľa opozície tým miestna tepláreň získala právo veta, ak chce zablokovať výstavbu vlastných kotolní v bytových domoch.

Teplárne na základe predloženého návrhu toto privilégiu strácajú, dodávateľ by už v stavebnom konaní nemal postavenie dotknutého orgánu. Upravuje sa tiež vydávanie záväzného stanoviska obce pri výstavbe tepelných zariadení. Ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú zdrojov s inštalovaným výkonom vyšším než 10 MW, by sa vzťahovali na kotolne s nižším výkonom len „primerane“.

Prehlbovanie energetickej chudoby?

Dnešný stav je podľa predkladateľov v rozpore s ekonomikou založenou na liberálnych princípoch. Považujú za absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt mohol svojím stanoviskom vetovať vznik vlastnej konkurencie. „Pokiaľ je odberateľovi, resp. v konečnom dôsledku konečnému spotrebiteľovi obmedzená možnosť alternatívneho riešenia zásobovania teplom, ktorého cieľom je predovšetkým zníženie výdavkov na energie, reálnym dopadom je najmä prehlbovanie energetickej chudoby na Slovensku,“ zdôvodnili v návrhu.

Ak by úprava, ktorou sa novelizuje Zákon o tepelnej energetike (č. 657/2004 Z. z.) získala dôveru väčšiny poslancov v Národnej rade SR a prešla celým legislatívnym procesom, právnu účinnosť by nadobudla od 1. januára 2018. O zmenu legislatívy sa zástupcovia opozície pokúsia v poradí už po piatykrát.

SZVT argumenty opozície spochybňuje

Teplári sa bránia, že takáto interpretáciu zákona o teple je nesprávna. Dodávateľ ako vlastník sústavy podľa nich síce vydáva záväzné stanovisko, to však nemôže mať za následok zamietnutie žiadosti o vydanie stavebného povolenia na výstavbu kotolne. Ak by totiž vznikol rozpor medzi stanoviskami, stavebný úrad ho musí postúpiť na preskúmanie ministerstvu hospodárstva.

V roku 2015 sa v tejto veci obrátilo 47 poslancov parlamentu na Ústavný súd SR. Výsledok vlaňajšieho pojednávania dopadol v ich neprospech. Namietaná časť novely zákona nie je v rozpore s ústavou, rozhodlo plénum Ústavného súdu. Naopak zrušilo jednorazovú náhradu za vecné bremeno pre vlastníkov, ktorí musia na svojich pozemkoch strpieť výstavbu rozvodov tepla.

Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT) považuje odpájanie sa od CZT vo všeobecnosti za nesystémový krok. Malé kotolne majú podľa nich negatívny vplyv na životné prostredie aj hospodárnosť existujúcich sústav CZT.

O probléme okrem ústavného súdu rozhodoval v októbri minulého roka aj krajský súd v Prešove. Tiež uprednostnil verejný záujem pred individuálnym.

„Pokiaľ ide o ekonomickú výhodnosť, táto sa neskúma len z pohľadu odpájaného objektu tepla, t.j. jednostranne, ale je nevyhnutné ju skúmať aj vo vzťahu k tomu, ako sa zvýšia náklady za teplo ostatným odberateľom, ktorým sa dodáva teplo z CZT, a to v dôsledku zníženia odberu tepla z CZT,“ uviedol krajský súd. 

© energia.sk

Odborní partneri