Lokálny zdroj a aktívni odberatelia - kedy sa presadia na Slovensku?

Do slovenskej energetiky prichádzajú nové spôsoby ako rozvíjať obnoviteľné zdroje, ktoré by boli finančnej udržateľné. Asociácia SAPI chce presadiť koncept lokálneho zdroja, vďaka ktorému by si domácnosti aj firmy mohli ľahšie vyrábať elektrinu pre vlastné potreby. EÚ ale ide ešte ďalej – aktívni odberatelia a miestne komunity by elektrinu mohli aj predávať.

Už takmer štyri roky platí u slovenských distribútorov elektriny stop stav, ktorý bráni pripájaniu nových zdrojov s inštalovaným výkonom nad 10 kW do sústavy. Údaje zverejnené regulačným úradom potvrdzujú, že v posledných rokoch rastie podiel výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) pomalšie než v predchádzajúcom období.

Podiel elektriny z OZE dosiahol vlani 21,92 % na celkovej výrobe elektriny a 19,99 % na jej celkovej spotrebe. K vlaňajšiemu zdanlivo skokovému nárastu prispela ročná strata podpory, ktorá v roku 2015 postihla viac ako 1000 výrobcov elektriny a spôsobila vtedy zníženie výroby alebo úplné odstavenie viacerých zariadení.

K rastu podielu OZE pozitívne prispievajú aj inštalácie fotovoltických panelov, ktoré sú čiastočne zadotované z programu Zelená domácnostiam. Od oficiálneho spustenia programu v decembri 2015 ale domácnosti stále nemôžu tento príspevok získať na inštaláciu veternej turbíny.    

K potrebnej zmene a celkovému rozvoju odvetvia by mala prispieť novela zákona o podpore OZE a kogenerácie, ktorú už onedlho predstaví ministersvo hospodárstva. Zavedený deficitný systém výkupných cien by mala nahradiť kombinácia doplatkov a príplatkov pridelených na základe aukcií výrobných kapacít. Svoju šancu v rámci pripravovanej novely ale vidia aj solárnici, a to s koncepciou tzv. lokálneho zdroja. Hoci ho začali pripravovať už v roku 2013, kvôli nepriaznivej situácii na trhu a akútnejším problémom, ho museli odložiť. K dispozícii máme vypracovaný legislatívny návrh SAPI, ktorý chce asociácia presadiť.

O čo ide?

Lokálny zdroj je podľa SAPI zariadenie na výrobu elektriny, ktorým môže byť obnoviteľný zdroj energie (t.j. slnko, voda, vietor, biomasa alebo geotermálna energia) alebo vysoko účinná kombinovaná výroba elektriny a tepla (t.j. kogeneračná jednotka). Aby sa zdroj mohol považovať za lokálny, musí vyrábať elektrinu na pokrytie vlastnej spotreby odberného miesta, ktoré musí byť identické s odovzdávacím miestom. V praxi to znamená, že výrobca vyrába elektrinu pre účely vlastnej spotreby a snaží sa maximálne množstvo vyrobenej energie zužitkovať priamo na mieste, kde ju vyrobí.

Celkový inštalovaný výkon tohto zdroja nesmie presiahnuť výšku maximálnej rezervovanej kapacity odberného miesta, čo znamená, že zariadenie nesmie vyrábať viac výkonu, ako je odberné miesto schopné spotrebovať. Distribučné spoločnosti by preň teda nemuseli vo svojej sústave rezervovať kapacitu, čím by sa odstránil hlavný argument zavedenia súčasného stop stavu.

Lokálny zdroj totiž do siete neplánuje svoj výkon dodávať. Prebytočnú energiu, ktorá vznikne neplánovane tým, že sa krátkodobo nepodarí výrobcovi zosúladiť aktuálnu výrobu a spotrebu, môže výrobca odovzdať do sústavy, no jej množstvo nesmie prekročiť 10 % predpokladanej ročnej výroby elektriny daného lokálneho zdroja. Ak výrobca danú hodnotu prekročí, môže prevádzkovateľ sústavy jeho zdroj odpojiť.

Výrobca elektriny z lokálneho zdroja by mal mať právo na bezplatné pripojenie do sústavy a rovnako aj na bezplatnú výmenu meradla, ktoré zaznamenáva odobraté a dodané množstvo elektriny z a do  sústavy. Takýto lokálny výrobca by sa ale v porovnaní s inými vzdal práva na výkupnú cenu a musel by si aj sám zabezpečiť, že prebytok dodaný do sústavy niekto zúčtuje ako odchýlku.

Napokon, na doplatok nemajú dnes právo ani domácnosti, ktoré získali na fotovoltický panel dotáciu. Nejde totiž o podnikanie, ale o samovýrobu.

Praktický príklad

SAPI vypracovalo aj prípadovú štúdiu, ktorou chce fungovanie lokálneho zdroja priblížiť. Uvádza v nej, že fotovoltický systém inštalovaný na streche priemyselnej haly nachádzajúcej sa v bratislavskom kraji s nepretržitou 3-smennou prevádzkou  a inštalovaným výkonom 99,96 kWp (t.j. 384 ks panelov z polykryštalického kremíku s nominálnym výkonom 280 Wp) by dokázal ročne vyrobiť 115 000 kWh elektriny. Podnik by tak pri priemernej cene elektriny 0,11 EUR/kWh mohol ročne ušetriť až 12 650 EUR a zároveň 65 ton emisií oxidu uhličitého, ktoré by inak vznikli pri výrobe elektriny zo zemného plynu či uhlia.

Investičné náklady na celé zariadenie, príslušenstvo, montáž a pripojenie sa v tomto prípade odhadli na 108 000 eur bez DPH a prevádzkové náklady (údržba a servis) na 500 eur ročne. Prostá návratnosť tohto riešenia by tak bola necelých 9 rokov, pri zohľadnení rastúcich cien elektriny do budúcna ešte kratšia. Životnosť fotovoltickej inštalácie sa pohybuje od 25 do 30 rokov.

Príležitosť vo vzduchu

Keďže takáto výroba elektriny z lokálneho zdroja by nebola podnikaním v energetike a lokálny zdroj by nemal právo na podporu doplatkom, cenou elektriny na straty a dokonca ani prevzatím zodpovednosti za odchýlku, jeho inštalácia a prevádzka by nemala dopad na finančnú bilanciu distribučiek, a tým ani na koncovú cenu elektriny.

„Implementácia návrhu by bol veľmi pozitívny signál a motivácia pre občanov, ktorí sa zaujímajú o úsporu energií a taktiež o naše životné prostredie a dožadujú sa takéhoto riešenia od našich členov. Lokálny zdroj je aj odpoveďou na snahu o dosiahnutie ďalších energetických úspor v priemyselných prevádzkach, výrobných podnikoch, halách, či polyfunkčných centrách, z ktorých strany pociťujeme obrovský záujem o takéto technické riešenie, kým legislatíva im to zatiaľ neumožňuje,“ uviedla riaditeľka SAPI Veronika Galeková. Verí, že ich návrh ministerstvo zaradí do práve pripravovanej novelizácie energetickej legislatívy. „Obzvlášť pre to, že nevyžaduje žiadnu formu dotácie, či inej finančnej podpory zo strany štátu,“ dodala.

„Za nesmierne dôležité považujeme aj to, že vôbec po prvýkrát bolo takýto návrh možné predstaviť a detailne prediskutovať aj s prevádzkovateľmi distribučných sústav,“ doplnil Ján Karaba, člen výkonného výboru SAPI a spoluautor koncepcie lokálneho zdroja.

Tlak z Bruselu

Či už sa uvedenú koncepciu podarí presadiť alebo nie, Slovensko sa len ťažko vyhne nadchádzajúcim trendom. V obdobnom duchu ako koncept SAPI sa totiž nesú aj zmeny, ktoré koncom minulého roka predstavila Európska komisia (EK) v revízii smernice o pravidlách trhu s elektrinou. Do legislatívy sa majú zadefinovať takzvaní aktívni odberatelia i miestne energetické komunity. Členské štáty EÚ majú pre nich vytvoriť priaznivé podmienky a vhodný regulačný rámec.

Aktívni odberatelia by však boli oprávnení vlastnú elektrinu nielen vyrábať, uskladňovať a spotrebúvať, ako pri lokálnom zdroji, ale dokonca ju aj predávať na všetkých organizovaných trhoch, a to buď individuálne alebo prostredníctvom agregátorov. Vystavení by naopak nemali byť neprimerane zaťažujúcim postupom a poplatkom, ktoré neodrážajú náklady.

V súvislosti s energetickými komunitami zase EK zdôrazňuje, že namiesto tvorby zisku, ako je to pri tradičných energetických podnikoch, sa „iniciatívy komunitnej energetiky zameriavajú v prvom rade na poskytovane cenovo dostupnej energie určitého druhu (napríklad energia z obnoviteľných zdrojov) svojim členom alebo podielnikom.“

Tieto zmeny odôvodňuje Brusel jednak potenciálom podpory pre integrované zavádzanie nových technológií, vyššou energetickou hospodárnosťou na úrovni domácností a pomôcť by mohli aj v boji proti energetickej chudobe, keďže by viedli k obmedzeniu spotreby a znižovaniu taríf súvisiacich s dodávkou elektriny.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri