Zoberie si štát kvôli TPS-ke na krk megaúver?

Ministerstvo hospodárstva stále neprezradilo, ako vyrovná vzniknutý deficit v systéme podpory obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby. Hovorí sa o stámiliónovom úvere, ktorý by mala niesť na pleciach štátna firma. Nič ale nie je isté.

Finančný deficit asi 200 miliónov eur a existujúce pohľadávky distribučiek takmer 380 miliónov eur – to je približný výsledok nesprávne nastaveného systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a kogenerácie elektriny a tepla (KVET) formou garantovaných výkupných cien na 15 rokov. Riešenie pálčivého problému prisľúbil vlani minister hospodárstva Peter Žiga. Sústrediť sa pritom mieni najmä na zníženie poplatkov, ktoré zaťažujú priemyselné podniky a skrývajú sa v tarife za prevádzkovanie systému (TPS).

„Predmetné posúdenie možnosti zníženia TPS nie je v štruktúre alebo výške tarify ako takej, ale v posúdení možnosti úľav pre odberateľov v zmysle Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020 a v posúdení možnosti ďalších zdrojov financovania tejto tarify aj z iných zdrojov ako z platieb od koncových odberateľov elektriny,“ potvrdil pre náš portál hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Štát by mal ročne prispievať z rozpočtu sumou 80 – 100 miliónov eur na podporu OZE a KVET, čím by mohli vybrané sektory a energeticky náročné podniky platiť menej. Viac sme o tejto téme písali tu.

Dosiaľ ale nie je jasné odkiaľ sa vezmú peniaze. Medzi zainteresovanými aktérmi, predovšetkým rezortom hospodárstva a financií, prebiehajú tvrdé diskusie. Treba nielen znížiť ceny pre veľké firmy, ale tiež doriešiť vzniknutý deficit - a zafinancovať zo štátneho rozpočtu množstvo iných priorít mimo energetiky.

„O TPS-ke sa momentálne naťahuje ministerstvo hospodárstva a ministerstvo financií. V konečnom dôsledku by sa ten dlh mal riešiť cez úver, ktorý by si mal zobrať niekto, zrejme nejaký štátny subjekt,“ uviedol minulý týždeň na zasadutí Hospodárskeho výboru parlamentu predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek. Úver by mal mať výšku 600 až 700 miliónov eur.

Obetný baránok?

Jahnátek zároveň dodal: „Teraz sa bojuje o to, komu padne ten Čierny Peter.“

Podľa našich informácií by si mal potenciálny úver na svoje plecia vziať štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy spoločnosť SEPS, prípadne jeho dcérska firma OKTE.

„Ministerstvo hospodárstva SR zrealizovalo spoločné rokovania s podnikateľskou sférou, zamestnávateľmi, ÚRSO, ako aj významnými zástupcami energetických spoločností, kde prerokovalo niekoľko návrhov možností zníženia cien elektriny s cieľom pripraviť finálne riešenie, ktoré bolo predložené Ministerstvu financií SR. V súčasnosti spolu so zainteresovanými stranami sa prerokúvajú možnosti prefinancovania TPS. Hovoriť o detailoch by bolo v tomto období predčasné,“ reagoval hovorca MH SR na naše otázky ohľadom plánovaného úveru.

Okrem očakávanej nevôle zo strany SEPS voči úveru ale do hry vstupujú ďalšie protiargumenty. Keďže ide o 100 % štátnu spoločnosť, rizikom je vplyv úveru na verejný dlh, ktorý ostro sleduje Európska komisia. Ak by sa firma zadĺžila, nemohla by do štátneho rozpočtu prispievať štedrými dividendami, ktoré napríklad za rok 2015 prekročili 53 miliónov eur, za rok 2014 dokonca cez 66 miliónov eur. Pri uvažovanej výške úveru až do 700 miliónov eur by navyše pravdepodobne šlo o syndikovaný úver, čím by firma podliehala prísnemu dohľadu viacerých veriteľov.

Na druhú stranu, ak sa dlh nahromadený prostredníctvom TPS neprefinancuje úverom, vláde sa  ponúkajú iné, nie práve najľahšie riešenia. Alternatívou by bolo zvýšenie cien za prenos elektriny, poplatkov za systémové služby či prístup do sústavy. To by ale znamenalo nárast koncových cien elektriny, ktoré sa v prípade priemyslu snaží štát znížiť a u domácností aspoň udržať na súčasnej úrovni. Ďalšou cestou by bolo zníženie cien za podporné služby, čo by sa však určite nepáčilo firmám, ktoré ich poskytujú a zarábajú na nich.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri