Zmluva o nových elektrických vedeniach s Maďarskom je podpísaná

Dve nové medzištátne elektrizačné prepojenia by sa mohli začať konečne budovať a sprevádzkovať do konca roka 2020. Podarilo sa podpísať dohodu medzi prevádzkovateľmi sústav SEPS a MAVIR. Vedenia by mali stáť cez 80 miliónov eur, z toho 60 miliónov na slovenskej strane.

K. Csomai (MAVIR) a M. Obert (SEPS) pri podpise zmluvy o cezhraničných prepojeniach medzi Maďarskom a Slovenskom

Po dlhých rokoch čakania sa dnes podarilo slávnostne podpísať zmluvu o výstavbe dvoch cezhraničných slovensko-maďarských prepojení elektrizačnej sústavy. Ide o vedenie 2x400 kV Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur a vedenie 2x400 kV Rimavská Sobota – Sajóivánka. Súčasná cezhraničná kapacita sa má zdvojnásobiť. 

Dohodu o strategicky významnom prepojení podpísali predseda predstavenstva a generálny riaditeľ štátnej spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) Miroslav Obert a Kamilla Csomai, generálna riaditeľka akciovej spoločnosti MAVIR.

„Rastúce výmeny elektriny medzi vzájomne prepojenými prenosovými sústavami v Európe, a to či už v dôsledku spájania trhov s elektrinou, alebo v dôsledku pripájania veľkých parkov obnoviteľných zdrojov energie v severnej časti Európy, predstavujú pre spoločný prenosový profil Slovenska a Maďarska výraznú záťaž,“ uviedol Obert. Nové linky podľa neho pomôžu eliminovať „výskyt rizikových stavov súvisiacich so spomínanými transeurópskymi tokmi elektriny“.

O posilnení spoločného prenosového profilu uvažovali firmy už viac ako dve desaťročia a oba projekty sú aj v európskom zozname PCI.

Rokovania o samotnej bilaterálnej obchodnej zmluve potrebnej pre výstavbu týchto vedení medzi spoločnosťami SEPS a MAVIR boli ukončené ešte na jar 2015. Na strane SEPS-u bol návrh bez problémov schválený, avšak podpis zdržiavalo čakanie na súhlas predstavenstva maďarského štátneho prevádzkovateľa.

Aj preto sa termín realizácie neustále odkladal a výstavba oboch liniek sa vzájomne podmieňovala. Vedenia majú byť podľa zmluvy uvedené do prevádzky do konca roka 2020.

Slávnostného podpisu sa zúčastnili jednak šéfovia národných prevádzkovateľov prenosových sústav, jednak najvyšší politickí predstavitelia vrátane ministra hospodárstva Petra Žigu, ministra financií Petra Kažimíra (SEPS spadá do portfólia jeho rezortu) a tiež maďarského ministra zahraničných vecí a obchodu Pétera Szijjártóa. Prítomní zástupcovia vlád podpísali dokument adresovaný Európskej komisii. 

Priorita

Posilnenie tohto cezhraničného profilu je pre Slovensko zásadné z viacerých dôvodov. Po spustení nových blokov jadrovej elektrárne Mochovce bude nutné čisto prebytkovú výrobu elektriny vyviezť do zahraničia. Vzhľadom na vyššie ceny na veľkoobchodných trhoch v balkánskych krajinách je to ideálna možnosť. Tretí blok Mochoviec sa má začať spúšťať budúci rok.

Cezhraničné vedenia sú tiež podľa správy MHSR o bezpečnosti dodávok elektriny za rok 2015 podmienkou pre ďalší rozvoj decentralizovaných zdrojov. Preukázať to mala štúdia, ktorú si SEPS nechala vypracovať, avšak dosiaľ nebola zverejnená.

Verejne deklarovanými dôvodmi realizácie projektov je zvýšenie energetickej bezpečnosti v strednej Európe, posilnenie stability prenosových sústav, zlepšenie výmeny na medzinárodnom trhu s elektrinou a odstránenie fyzických bariér na jednotnom európskom trhu s elektrinou. Aj preto na ich implementáciu tlačí Európska únia.

Podľa oficiálnych dokumentov SEPS do roku 2025 neplánuje posilnenie ostatných cezhraničných profilov.

Domáce úlohy

Na západné prepojenie Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur nadväzujú viaceré už zrealizované vnútroštátne projekty rozvoja elektrizačnej sústavy za desiatky až stovky miliónov eur. Ide napríklad o rozšírenie spínacej stanice 400 kV Veľký Ďur, výstavbu novej spínacej stanice 400 kV Gabčíkovo či vybudovanie novej linky medzi SSt Gabčíkovo a SSt Veľký Ďur. Jeden poťah bude pri Veľkom Mederi rozpojený a zaústený do elektrickej stanice Gönyű v Maďarsku.

Taktiež v prípade stredu južného Slovenska a stanice Rimavskej Soboty treba napríklad rozšíriť miestnu rozvodňu.

Nové vedenia by mali mať dĺžku 69 kilometrov, z toho kratších 23 km na maďarskej strane.

Peniaze

Náklady projektov za zatiaľ len odhadujú. Podľa dlhodobého plánu rozvoja slovenskej sústavy by vedenie od Veľkého Medera po štátnu hranicu malo stáť približne 22 miliónov eur. Pri trase od Rimavskej Soboty po maďarskú hranicu sa predpokladajú na úrovni cez 33 miliónov eur.

Podľa ministra financií Petra Kažimíra sa ale pri týchto dvoch projektoch hovorí o investíciách vo výške viac ako 80 miliónov eur, z toho 60 miliónov na slovenskej strane.

Skutočná výška nákladov bude známa až po výbere zhotoviteľa diela v procese verejného obstarávania. Pri obdobných rozsiahlych infraštruktúrnych projektoch pritom býva bežné aj dodatkovanie zmlúv a navyšovanie rozpočtu.

Prevádzkovatelia prenosových sústav získali pred rokom európsky grant z CEF Energy vo výške 1,5 milióna eur na inžinierske a projektové činnosti súvisiace s oboma projektmi. Teraz by sa mohli uchádzať o ďalšie dotácie či už z tohto alebo iného finančného nástroja.

Podľa ministra Žigu je dotiahnutie dohody do zdarného konca veľkým úspechom a signálom kvalitných vzájomných vzťahov.

Šéf rezortu financií pripomenul, že z tranzitu elektrickej energie majú obe štátne firmy významný príjem. „Prajem slovenskému aj maďarskému rozpočtu vysoké dividendy, ktoré sa vrátia aj vďaka týmto investíciám,“ poznamenal Kažimír.

© Text a foto: energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri