Zákon o regulácii preverí Ústavný súd. Návrh podal prezident

Politická závislosť ÚRSO a účasť ministerstiev v cenových konaniach odporujú podľa Andreja Kisku slovenskej aj európskej legislatíve. Ustanovenia zákona o ÚRSO by mal preto preveriť Ústavný súd. Prezident tiež skritizoval dotovanie uhlia či biomasy, ktoré majú negatívne vplyvy na životné prostredie, a naopak podporil rozvoj solárnej a veternej energie.

Koncom júna bol novelizovaný zákon o regulácii sieťových odvetví. Zmeny prešli parlamentom napriek vetu prezidenta. Ten mal výhrady najmä voči dvom bodom, ktoré podľa neho odporujú slovenskej a najmä európskej legislatíve.

Prezident Andrej Kiska dnes oznámil, že po druhý raz počas svojho pôsobenia v úrade uplatní svoje právo a požiada Ústavný súd o preskúmanie súladu zákona s ústavou a právom Európskej únie.

Zlyhania vyplývajúce z novely zákona o regulácii totiž podľa neho „majú priamy dopad na životy ľudí v slovenských domácnostiach a ich nákladov na život“.

Poukázal na to, že drahá elektrina poškodzuje domácnosti aj zamestnávateľov. „Namiesto potrebných zmien, ktoré by umožnili zlacniť elektrickú energiu, však vládna väčšina zareagovala politickým tlakom,“ uviedol prezident.

Nezávislosť úradu podkopaná

Zmenou zákona sa podľa Kisku narušila dovtedajšia deľba moci a systém vzájomných protiváh medzi prezidentom a vládou. Voľba predsedu ÚRSO a rozhodnutia úradu boli podľa neho podriadené priamej politickej kontrole vlády, ktorá je aktuálne pri moci. „Z tejto funkcie sa spravila politická funkcia,“ píše sa v stanovisku. To sa malo potvrdiť vo vymenovaní nového šéfa úradu, ktorým sa stal bývalý poslanec a minister za stranu SMER-SD Ľubomír Jahnátek.

Podľa európskej legislatívy má však vláda zaistiť nezávislosť regulátora cien energií od politických vplyvov a pokynov akýchkoľvek iných orgánov, verejných či súkromných záujmov a zabezpečiť, aby regulátor vykonával právomoci nestranne a transparentne.

„Ako prezident plne rešpektujem, že zodpovednosť za energetickú politiku nesie vláda. Politika vlády ale nemôže byť v rozpore s pravidlami EÚ o otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaži, ani s nezávislou a férovou reguláciou a kontrolou,“ uviedol Kiska.

Do zákona sa vrátila priama účasť ministerstiev hospodárstva a životného prostredia v prípade cenových konaní týkajúcich sa prenosu a distribúcie elektriny a plynu a tiež v oblasti vodárenstva.

„Ekonomické záujmy firiem, ktoré zabezpečujú dodávky energií v našej krajine sú obrovské. Hovoríme o biznise za 10 miliárd eur. O stovkách miliónov eur ziskov pre firmy, ktoré majú často dominantné postavenie na trhu a občan nemá inú možnosť - pokiaľ chce prežiť  - iba ich služby použiť,“ zdôraznil prezident.

Slnko a vietor namiesto uhlia či biomasy

Svoje predstavy vyjadril prezident Andrej Kiska aj pokiaľ ide o podobu zdrojovej základne pre výrobu elektriny. Kriticky sa vyjadril o pokračujúcom dotovaní ťažby a spaľovania uhlia, ktoré pochádza z Hornonitrianskych baní Prievidza. Odberatelia elektriny sa naň ročne skladajú sumou takmer 100 miliónov eur.

„Spaľovanie hnedého uhlia v elektrárni v Novákoch vyprodukuje za rok porovnateľný objem emisií ako celá osobná automobilová doprava na Slovensku. Výsledok? Horšía kvalita života. Predčasné úmrtia,“ uviedol Kiska. „Podľa ministerstva životného prostredia dáme 500 miliónov eur ročne na odstraňovanie škôd, ktoré nás ťažba uhlia a jeho spracovanie stojí. Ekonómovia krútia hlavami. Ak by každému pracovníkovi baní bola vyplácaná mzda bez toho, aby vôbec prišiel do práce, tak krajina ušetrí 50 miliónov EUR ročne a ešte by sme ochránili našu krajinu. A ochránili to najcennejšie - zdravie našich ľudí.“

Namiesto toho by podľa prezidenta Slovensko malo podporovať výrobu elektriny z veterných a solárnych elektrární, avšak nutné je zmeniť zavedený systém výkupných cien.

„V porovnaní so západnými krajinami vyrábame elektrinu zo slnka draho, na úkor spotrebiteľov a v mene neprimeraných ziskov pre veľmi úzku skupinu výrobcov. Iné európske krajiny už dávnejšie upustili od podpory prostredníctvom doplatkov a prešli na podporu vo forme aukcií,“ pripomenul Kiska. Negatívne vníma aj štedrú podporu výroby energie a tepla z biomasy, ktorá vedie k odlesňovaniu krajiny.

Ministerstvo hospodárstva ohlásilo reformu zákona o podpore OZE a kombinovanej výroby a tiež zmeny v takzvanej tarife za prevádzkovanie systému, avšak pracovné návrhy a diskusie s hráčmi na trhu zatiaľ nepriniesli oficiálny návrh reforiem. Spolufinancovanie systému podpory zo strany štátneho rozpočtu, ktorý je teraz úplne na pleciach spotrebiteľov elektriny, je tiež len hudbou budúcnosti. Návrh rozpočtu na rok 2018 s ničím takým nepočíta.

ÚRSO - Ústavný súd SR by Kancelária prezidenta SR on Scribd

© energia.sk
Foto: Kancelária prezidenta SR

Komunikační partneri

Odborní partneri