Úrad vlády riešil útlm ťažby uhlia na Hornej Nitre

Na Úrade vlády sa minulý týždeň uskutočnil okrúhly stôl na tému útlmu ťažby domáceho uhlia. Okrem vrcholového manažmentu Hornonotrianskych Baní Prievidza sa ho zúčastnili tiež zástupcovia Európskej komisie, dotknutých rezortov a predstavitelia samosprávy.

Robert Fico počas návštevy baníkov v decembri 2016: Foto: TASR/Stoklasa

Skončí sa dotovaná ťažba uhlia na Hornej Nitre skôr? O tejto možnosti sa minulý týždeň diskutovalo za okrúhlym stolom, ktorý zorganizoval Úrad Vlády SR. „Cieľom stretnutia bolo oboznámiť sa s možnosťou pomoci pri transformácii ťažby uhlia v regióne Horná Nitra na iné ekonomické aktivity, ktorú EK ponúka,“ povedala pre náš portál Jana Cappelo, vedúca tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku (ZEK).

Rokovania budú pokračovať

Brusel zastupoval Juraj Nociar, vedúci kabinetu podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča zodpovedného za energetickú úniu. Rokovanie za slovenskú stranu viedol šéf Zboru poradcov predsedu vlády SR Vladimír Faič spoločne s Pavlom Hamžíkom, ktorý je poradcom v oblasti energetickej bezpečnosti. „Rokovania budú pokračovať, s cieľom hľadať najoptimálnejšie riešenie,“ uviedla pre náš portál Adriana Siváková, hovorkyňa podniku Hornonitrianske bane Prievidza.

Štátom podporované využívanie domáceho uhlia za účelom výroby elektriny by malo potrvať do roku 2030. Minister hospodárstva Peter Žiga na začiatku tohto roka na diskusii inštitútu INESS prvýkrát pripustil, že ťažba by sa mohla skončiť aj skôr. „Musíme mať však jasný plán, ako to urobíme,“ povedal vtedy.

Aké možnosti pomoci sú v hre?

Šefčovič vlani predstavil zimný energetický balík. Jeho súčasťou je zámer, ako v prechodnom období pomôcť tým regiónom, v ktorých sa intenzívne využíva uhlie. „Cieľom je, aby sa tieto regióny stali v transformácii prosperujúcimi a aby táto transformácia bola sociálne spravodlivá,“ vysvetlila ďalej Capello.

Pomoc Bruselu by mohla byť prevažne technicko-poradenského charakteru. Európska komisia vylúčila, že by sa na program takéhoto typu vyčlenili nové financie, ale flexibilne sa môžu využiť prostriedky z existujúcich fondov EÚ.

V tomto kontexte je zaujímavý Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Ten pomohol pri nedávnom zatváraní uhoľných baní v Španielsku. Na rekvalifikáciu a hľadanie si práce pre prepúšťaných 339 baníkov prispel fond sumou 1 milión eur, pričom celkový rozpočet projektu predstavuje 1,6 milióna eur. O podobnú podporu sa chce uchádzať aj ČR v prípade krachu ťažobnej firmy OKD.

Aké alternatívy pripadajú do úvahy v prípade ťažby hnedého uhlia na Hornej Nitre nie je známe. O konkrétnych záveroch stretnutia v Bratislave zúčastnení aktéri nehovoria. Dá sa iba špekulovať, či bolo témou aj vyšetrovanie Bruselu ohľadom poskytnutia nelegálnej nepriamej štátnej pomoci pre HBP cez Slovenské elektrárne. Podnet na Európsku komisiu vlani podala mimovládka.

V skupine Hornonitrianske bane, nielen v materskej, ale aj dcérskych firmách, vlani pracovalo 4149 zamestnancov. Vedenie podniku často argumentuje, že na bane sú v regióne Hornej Nitry naviazané ďalšie tisícky pracovných miest.

Eurokomisár Šefčovič vlani navštívil belgické mesto Genk, kde sa v niekdajšom banskom areáli vybudovalo špičkové centrum pre výskum a vývoj nových technológií EnergyVille a zamestnanosť v oblasti je v súčasnosti ešte vyššia, ako za čias ťažby uhlia. Následne o tejto skúsenosti a projekte hovoril aj v Bratislave počas konferencie ERRA o investíciách a regulácii v energetike.

Rozšírenie ťažby sa (opäť) prehodnotí

Spaľovanie domáceho uhlia prebieha vo všeobecnom hospodárskom záujme od roku 2005. Slovenské elektrárne, ktoré prevádzkujú elektráreň Nováky, sú povinné uhlie nakupovať a vyrábať z neho elektrinu v stanovenom objeme. Na tento model prispievajú koncoví odberatelia ročne sumou vyše 95 miliónov eur.

Odhliadnuc od ekonomických aspektov ťažby, čoraz častejšie sa hovorí o tých ekologických. V posledných dňoch rezonuje prípad otvorenia 12. ťažobného poľa pri Novákoch, na ktoré upozornili Kúpele Bojnice. Podľa vedenia firmy môže mať rozšírenie ťažby devastačné vplyvy na životné prostredie a ohroziť ich podnikanie. Hornonitrianske bane tvrdenia bojnických kúpeľov odmietajú.

Na ministra životné prostredia Lászla Sólymosa sa v tejto veci obrátili už aj mimovládne organizácie. Náš portál má k dispozícii rozhodnutie z utorka (11.7.), ktorým šéf envirorezortu zrušil záverečné stanovisko MŽP z decembra minulého roka. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa tak zopakuje.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri