Európske regulačné úrady diskutovali o výzvach na trhu s energiami

Komisia by chcela, aby si odberatelia porovnávali ceny energií od dodávateľov podobne ako to robia pri telekomunikačných službách či letenkách a vyslala jasný signál, že regulované ceny bránia rozvoju trhu, investícií a treba ich odstrániť. Ako vnímajú nové návrhy a trendy na trhu európski regulátori? Až na výnimky, pozitívne.

Tento týždeň sa v Bruseli konala veľká spoločná konferencia európskej Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) a Rady európskych energetických regulátorov (CEER). Jej hlavnou témou boli diskusie o podobe nového dizajnu trhu s energiami a štátne úrady z celej Európskej únie si na nej vymieňali názory spolu so zástupcami európskych inštitúcií (Komisie i Parlamentu) a energetických firiem.

Hovorca ÚRSO nám účasť slovenského regulátora na tomto podujatí nepotvrdil, hoci uviedol, že v danom čase bol poverený predstaviteľ úradu na rokovaní v Bruseli. Debaty o novom smerovaní európskej energetiky pritom priniesli hneď niekoľko zaujímavých momentov aj vášnivú výmenu názorov.

Šefčovič: Zavedená logika sa pri dodávke energií neuplatňuje

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič vo svojom úvodnom príhovore zdôraznil, že zimný balík, ktorý EK predstavila pred dvoma mesiacmi, prináša modernizačný proces európskeho hospodárstva a v svoju rolu v ňom musia zohrať všetci – sektor energetiky, regulačné orgány aj koncoví spotrebitelia. Poukázal na to, že hoci porovnávanie cien a ponúk je bežné napríklad pri nákupe leteniek, výbere mobilného operátora či reštaurácie, pri energiách, ktoré sú nutným výdavkom každej domácnosti v Európe, sa táto logika neuplatňuje.

Poukázal aj na zásadnú tému, ktorou je ochrana spotrebiteľa a súvisiaci široko rozšírený problém energetickej chudoby. Členské štáty preto majú vypracovať vlastné stratégie na pomoc energeticky chudobným a zraniteľným odberateľom. Slovenský regulátor ÚRSO predstavil novú verziu koncepcie energetickej chudoby vlani 20. decembra. Návrh ale vyvolal ostrú kritiku zo strany ministerstiev aj energetických firiem a dosiaľ nie je jasné, ako bude dokument vo finále vyzerať.

Nová rola podľa EK čaká aj na regulačné úrady. „Budú musieť zohľadniť vývoj energetického systému s oveľa vyšším podielom distribuovaných a centralizovaných obnoviteľných zdrojov energie, ktorý vyžaduje viac flexibility a oveľa viac aktérov, okrem iného prosumerov, agregátorov, zariadenia na skladovanie energie,“ poznamenal Šefčovič.

Ministri členských štátov sa návrhmi EK zaoberali na zasadnutí Rady EÚ začiatkom decembra 2016. Balík prijali vo všeobecnosti kladne.

Lord Mogg: Čím menej politiky, tým lepšie

ACER a CEER predstavili spoločný pohľad a svoje prvé reakcie na návrh EK v zimnom balíku, ktorý tiež hodnotia pozitívne.

Zdroj: Prezentácia Lorda Mogga na konferencii ACER/CEER 24.1.2017

„Regulačné úrady nie sú tvorcami politík, ale prispievajú k nej,“ skonštatoval šéf Rady regulátorov a zároveň prezident CEERu Lord Mogg. Dôraz je podľa neho treba klásť na flexibilnú reguláciu a uľahčiť vstup nových dodávateľov na maloobchodný trh, zaistiť široký výber pre odberateľov odstraňovaním vstupných bariér a vyhnúť sa nadmernej regulácii. Poznamenal, že nie je nič horšie než keď regulačné úrady stanovia cieľ a veria, že ostatní vedia ako sa k nemu dopracovať.

„Čím viac dokážeme udržať otázky na regulačnej úrovni ďaleko od politiky, tým lepšie,“ uviedol Lord Mogg.

„Základom cenových signálov, ktorým budú čeliť všetci účastníci, musí byť hodnota energie v reálnom čase,“ zdôraznil s tým, že je načase odstrániť prednostný prístup pre obnoviteľné zdroje aj iné dotácie, ktoré deformujú trh, s výnimkou podpory niektorých skutočne nových technológií.

Lord Mogg zároveň priznal, že nie všetky národné úrady sa pod spoločný dokument ACERu a CEERu podpísali a niektoré sa rozhodli zdržať. Najväčšie výhrady voči návrhom Komisie vyjadril maďarský regulátor (MEKH).

EK: Regulované ceny ničia investície aj súťaž na trhu

Podľa Attilu Nyikosa návrhy EK neodpovedajú na dôležité otázky, napr. ako znížiť závislosť na dovoze energetických surovín; ako sa majú veľkoobchodné ceny viac priblížiť koncovým odberateľom; ako opätovne získať konkurencieschopnosť dostupnými cenami pre priemysel; prečo nemôžu regulované a neregulované ceny ko-existovať podobne ako v USA; ako digitalizovať, integrovať a zároveň dekarbonizovať bez toho, aby došlo k zvýšeniu cien; alebo prečo sa vzdať jadra a fosílnych palív a nebyť technologicky neutrálny.

Klaus-Dieter Borchardt, riaditeľ generálneho riaditeľstva EK pre vnútorný trh s energiami, ale jeho výhrady rázne odmietol s tým, že odpovede v návrhoch sú, len MEKH ich asi nenašiel. Závislosť na dovoze má znížiť presadzovanie energetickej účinnosti na prvom mieste a tiež čo najviac nákladovo efektívna výroba energie z doma dostupných obnoviteľných zdrojov.

„Regulované ceny sú dôvod, prečo nelákate investorov, prečo nemáte na trhu súťaž a prečo nedokážete vybudovať konkurenčný energetický systém, ktorý prinesie dostupné ceny,“ zdôraznil Borchardt. Dodal, že ak sa do ich stanovenia mieša politika a ceny sú regulované niekedy dokonca pod úroveň skutočných nákladov, „je to nielen plytvanie peniazmi daňových poplatníkov, ale tiež zabíjanie všetkých typov investícií. Preto jedným z najdôležitejších úspechov nášho zimného balíka je kryštálovo jasné vyjadrenie, že regulované ceny musia skončiť“.

V súvislosti s fosílnymi palivami Borchardt tiež pripomenul, že to boli hlavy štátov vrátane maďarského lídra, ktoré prijali rozhodnutie znížiť emisie uhlíka. Navyše je načase, aby aj tento sektor energetiky začal participovať na tomto spoločnom rozhodnutí a investoval do výskumu a inovácií, ako je zachytávanie a uskladnenie uhlíka. Pokiaľ ide o jadrovú energetiku, jej obmedzením sa zimný balík vôbec nezaoberá, každý štát má právo rozhodnúť o svojom energetickom mixe a rozvíjať aj jadro pri dodržiavaní maximálnych bezpečnostných opatrení a pravidiel o poskytovaní štátnej pomoci.

Za odstránenie regulovaných cien sa počas panelovej diskusie vyslovil aj prezident združenia ENTSOE Peder Andreasen či Fernando Hernandéz, predstaviteľ španielskej energetickej regulačnej komisie.

Bez plynu to nepôjde

Klaus-Dieter Borchardt tiež uviedol, že po dôraze na elektrinu Komisia pripravuje obdobný balík návrhov aj v oblasti plynu. Predstaviť ich chce v prvom kvartáli roka 2018.

Aktuálne sa už pracuje na podkladovej štúdii, ktorá má zodpovedať aj na otázky, či je treba pristúpiť k zásadnej reforme trhu s plynom alebo postačia menšie úpravy. Sám priznal, že „plyn je predurčený byť zálohou OZE“, avšak je treba zlepšiť fungovanie trhu, zohrávať veľkú rolu bude otázka bezpečnosti dodávok, zaistenie väčšej flexibility a inovácie.

Taktiež šéf ENTSOE Andreasen uviedol, že „nie je možné dekarbonizovať elektroenergetiku bez plynu, bolo by to príliš nákladné a škodlivé“. Avšak aj sektor plynárenstva ako taký musí „ozelenieť“.

Ochrana odberateľov i dát

Pozornosť sa na konferencii v Bruseli venovala aj ochrane dát a súkromia a kybernetickej bezpečnosti. Patricia de Suzzoni (CEER) zdôraznila, že síce sa týmito otázkami musia regulačné úrady zaoberať, nie je to ale ich kľúčová úloha a preto treba spolupracovať s inými inštitúciami na ochranu dát, hospodárskej súťaže, spotrebiteľov či ombudsmanmi. Len osem štátov v EÚ má v súčasnosti vypracované modely nového manažmentu dát.

Podľa viacerých panelistov je jednou z najväčších výziev pre regulátorov ako komunikovať so spotrebiteľmi, jednak tými, ktorí sa stávajú prosumeri a tiež tými, ktorý nemajú záujem meniť dodávateľa energií a viac sa angažovať na trhu. V súvislosti s konceptom prosumerov zároveň zdôraznili, že pri predaji elektriny a vlastnej spotrebe by nemali byť subvencovaní, najmä nie vo forme krížových dotácií.

Annette Loske zo združenia IFIEC Europe, ktorý reprezentuje odberateľov energie z radov priemyslu, zdôraznila, že len „privilegovaná časť spotrebiteľov bude v dohľadnej budúcnosti flexibilná“. Ako ale chrániť ostatných, ktorí na nové trendy nestihnú alebo nemôžu zareagovať a budú pritom ešte nadlho tvoriť väčšinu odberateľov?

Európska komisia sa podľa Loske vo svojich návrhoch nedostatočne venuje výrobe elektriny v základom pásme (baseloade), ktorý je ako keby prekonaný a nahradený flexibilnými dodávkami. To ale môže ohroziť niektoré priemyselné odvetvia ako sú chemické podniky, ktorých výroba je na baseloade postavená.  

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri