Energofórum: Kam smeruje trh s elektrinou?

Rokovania o novej legislatíve EÚ, prebiehajúce vyšetrovanie štátnej pomoci pre uhlie, dlho pripravovaná reforma systému podpory OZE či lokálny zdroj naznačujú množstvo zásadných zmien v slovenskej energetike.

Čím sa chceme v energetike prezentovať? Tým, ako sme nastolené problémy zvládli alebo skanzenom z 80. rokov? Chceme sa pýšiť, tým čo sme dokázali, alebo prevádzať návštevy po múzeu? Aj to boli otvorené závery nastolené v rámci panelovej diskusie zameranej na smerovanie domáceho trhu s elektrinou počas nedávnej konferencie Energofórum 2017.

Odborníci z oblasti štátnej správy, firiem a záujmových združení potvrdili, že po chaose s cenami energií a obmene vedenia regulačného úradu došlo v tomto roku k zmene atmosféry a kompetentné orgány, obzvlášť ministerstvo hospodárstva, viac počúva názory odbornej verejnosti. Otvorenejšie sa hovorí o reforme systému podpory obnoviteľných zdrojov, ukončení podpory domáceho baníctva alebo o čiastočnej cenovej deregulácii. Zrejmým podnetom sú najmä tlaky z Európskej únie.

„Je schizofrenické, keď najvyšší politickí predstavitelia Slovenska hovoria o smerovaní krajiny do jadra EÚ za každých okolností a v rámci zimného balíčka sa negatívne staviame voči všetkým novinkám,“ podčiarkol advokát Rastislav Hanulák z Capitol Legal Group.

Dizajn trhu sa dohaduje... a mešká

Marián Nicz z ministerstva hospodárstva (MH) predstavil základné parametre nového dizajnu európskeho trhu s elektrinou, ktorý vzíde z konečnej podoby revidovanej smernice a nariadenia EÚ stanovujúce spoločné pravidlá maloobchodného a veľkoobchodného trhu. „Sme zhruba v polovici rokovaní,“ uviedol. „Pôvodný plán bolo prijať novú legislatívu do konca tohto roka. To sa zrejme nepodarí kvôli mnohým zásadným výhradám zo strany členských štátov.“

Kľúčové pripomienky Slovenska sa týkajú prílišnej regionalizácie a centralizácie v oblasti prevádzky sústav a prenosu kompetencií na regionálne entity; požiadavky odstúpiť od cenovej regulácie a tiež ukončenia preferencie výroby elektriny z domácich zdrojov, čím Slovensko odôvodňuje dotovanie ťažby hnedého uhlia na Hornej Nitre v tzv. všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ).

Oba pôvodné návrhy už pod vplyvom výhrad prešli značnou zmenou. Minulý týždeň o pozmenených textoch smernice aj nariadenia opäť diskutovali zástupcovia členských štátov. Zamýšľané Regionálne operačné centrá, ktoré mali prebrať časť kompetencií prevádzkovateľov prenosových sústav sa napríklad obmedzili na Regionálnych koordinátorov bezpečnosti. Namiesto požiadavky odstrániť cenovú reguláciu sa v ďalšej verzii smernice píše, že by sa mala aplikovať za jasnej definovaných okolností, zaistiť dostupnosť inteligentných meradiel a dynamickosť cien a obmedziť na 10 rokov, čo umožní vyhodnotiť dopady.

Plánom Komisie bolo prijať novú legislatívu už do konca tohto roka, čo je však nereálne. Marián Nicz odhadol, že dohoda na úrovni pracovnej skupiny v Rade EÚ by sa mohla dosiahnuť na konci polroka 2018. Nová legislatíva by mohla začať platiť v závere roka 2019, v čase ukončenia funkčného obdobia súčasnej Európskej komisie.

Tu nájdete upravené znenia návrhu smernicenávrhu nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou z jesene tohto roka.

V súvislosti s dereguláciou cien na Slovensku predseda Združenia dodávateľov energií (ZDE) Michal Hudec ocenil, že MH je otvorené aspoň odstráneniu regulácie pre odberné miesta vybavené inteligentnými meracími systémami.

Podpora baníkov

Do vývoja ohľadom VHZ zasahuje aj prebiehajúce vyšetrovanie Bruselu kvôli poskytnutiu štátnej pomoci Hornonitrianskym baniam. Rozhodnutie sa očakáva koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka. „Najprv si ujasnime, či sme túto pomoc Slovenským elektrárňam a baniam poskytovali v súlade s 3. energetikým balíčkom, Zmluvou o fungovaní EÚ a potom hovorme o jej zachovaní,“ poznamenal Hanulák.

Vlastimil Tomašovič zo Slovenských elektrární zdôraznil, že bez prijatia VHZ v roku 2005 by bola elekráreň Nováky aj bane u nás už dávno zatvorené. „Je to podpora baníctva na Slovensku. Z pohľadu priamej štátnej pomoci to tak ale nie je vnímané, lebo v každom dokumente vystupuje ako subjekt Slovenské elektrárne. Nie je jednoduché preukázať či sa jedná alebo nejedná o dovolenú či nedovolenú štátnu pomoc,“ uviedol.

Podľa platného rozhodnutia MH sa má dotácia poskytovať do roku 2030. Celý proces vyšetrovania môže podľa panelistov dopadnúť niekoľkými cestami. Jedným je ukončenie dotácií v roku 2021, kedy sa má ukončiť modernizácia uzla Bystričany a elektráreň Nováky nebude z technického hľadiska vôbec potrebná. Slovensko by sa tak mohlo s Komisiou dohodnúť, že vidia svetlo na konci tunela, podpora sa ukončí a každý koncový odberateľ ušetrí asi 4 €/MWh, ktorými dnes na prevádzku Novák prispieva v cene elektriny. Ak by Brusel usúdil, že ide o nelegálnu štátnu pomoc, hrozilo by jej vymáhanie, a to aj spätne.

Reforma OZE

Frustráciu u energetikov vyvoláva najmä to, že hoci ministerstvo avizovalo skoré spustenie legislatívnych zmien, dosiaľ nepredložilo oficiálne návrhy noviel zákonov. Náklady na zavedené dotačné schémy pre obnoviteľné zdroje, kogeneráciu elektriny a tepla aj spaľovanie uhlia tak ďalej rastú a s nimi aj koncové ceny energií, ktoré platia domácnosti aj podniky. Ani avizovaný príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý by zmiernil bremeno poplatkov na pleciach odberateľov nie je súčasťou návrhu budúcoročného rozpočtu.

Prvý a jediný neoficiálny legislatívny návrh v oblasti obnoviteľných zdrojov sa objavil ešte na jar. Súčasné zariadenia by mali s mierne modifikovaným obsahom naďalej poberať doplatok do konca priznanej doby, nové zariadenia nad 100 kW majú podliehať aukcii a dostávať príplatok. Viac o diskutovaných zmenách sa dozviete tu.

Riaditeľka združenia SAPI Veronika Galeková potvrdila, že voči diskutovaným návrhom mali len málo výhrad. „Čo sa týka prechodu na trhovo orientované mechanizmy, v plnej miere tomu fotovoltici tlieskajú,“ uviedla. „Z pohľadu vzniku nových zdrojov, nevidíme nutnosť čerpať finančnú podporu, bavíme sa skôr o administratívnej a technickej podpore zo strany štátu a regionálnych distribučiek.“

Aj publikum na konferencii v rámci uskutočneného hlasovania o forme podpory pre OZE najviac preferuje poskytovanie investičných stimulov vo forme daňových výhod, štátnych garancií či výhodných úverov, pred inými druhmi podpory.

Riziko ale viacerí panelisti vidia v tom, že rozsah zariadení, ktoré bude možné pripojiť do sústavy a tiež aukcie by mali byť úplne riadené ministerstvom hospodárstva.  Štát totiž môže povedať, že žiadne kapacity nepotrebuje a nepostaví sa žiadna elektráreň alebo môže zvýhodniť politicky blízkych podnikateľov. Problematicky tiež vnímajú zlegalizovanie povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy (G-komponent), ktorý na voľnom trhu znevýhodňuje domácich výrobcov oproti zahraničným.

Pre dodávateľov energií je podľa Hudeca dôležité, aby sa každý účastník veľkoobchodného trhu s elektrinou mohol na komerčnej báze dostať k elektrine vyrobenej z OZE a kombinovanou výrobou. V predstavených návrhoch sa ale stále pozitívne diskriminujú doterajší traja výkupcovia zelenej elektriny z regionálnych vertikálne integrovaných podnikov (t.j. ZSE, SSE a VSE).

Lokálny zdroj

Riaditeľka SAPI na konferencii priblížila koncept lokálneho zdroja, ktorý vyvolal živú diskusiu. Nápadu sú naklonené regionálne distribučné spoločnosti a neodmietlo ho ani ministerstvo hospodárstva. Napokon samovýrobu a väčšiu nezávislosť tzv. prosumera podporuje aj európska legislatíva.

Podľa advokáta Hanuláka mal stáť koncept lokálneho zdroja úplne na začiatku podpory OZE na Slovensku. „Malo sa začať od malých lokálnych zdrojov a nie veľkých solárnych parkov a biomás, ktoré vypúšťajú využiteľné teplo do vzduchu a neumiestňujú ho na trh,“ uviedol. Varoval, že ak sa do súčasnej infraštruktúry začnú vo veľkom zapájať lokálne zdroje, množstvo vyrobenej elektriny, ktoré dnes prúdi sústavou, bude zbytočné. Obdobne ako na začiatku tohto roka navyše vzniknú problémy s nárastom fixných platieb za distribúciu a udržiavanie infraštruktúry.

„Ľudia si budú uspokojovať svoje potreby z vlastného decentralizovaného zdroja, aby ušetrili na variabilných nákladoch. Celkové úspory ale neprídu, lebo fixné náklady zostanú. V tomto smere by som bol skeptický k entuziazmu u distribučiek,“ uviedol Hanulák. „Privítal by som komplexnejšiu debatu, treba to spojiť s reformou tarify za prevádzkovanie systému, distribučných poplatkov a spôsobu financovania nákladov na infraštruktúru.“

K týmto obavám sa v panelovej diskusii pridal aj predseda ZDE a zástupca Slovenských elektrární. Galeková pripustila, že niektoré technické záležitosti sú ešte v procese riešenia, avšak trvá na tom, že ide o úsporné opatrenie v podobnom duchu, ako keď si domácnosti či firmy zatepľujú budovy a znižujú energetickú náročnosť.

Na rozdiel od malých zdrojov, ktoré sa dotujú zo Zelenej domácnostiam, a tiež odovzdávajú nespotrebovanú elektrinu bezplatne do siete by lokálny zdroj mali využívať hlavne nákupné centrá, priemysel a výrobné prevádzky, ktoré dokážu energiu využiť cez deň. Tým, že zdroj bude možné v prípade prekročenia limitu pre rezervovanú kapacitu diaľkovo vypnúť, neobáva sa zásadných negatívnych dopadov na spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky sústavy.

Odborná konferencia Energofórum 2017 sa konala v dňoch 12. - 13. októbra 2017 v Jasnej. Zorganizovala ju spoločnosť sféra, a.s. pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. Portál energia.sk bol mediálnym partnerom podujatia.

© Text: energia.sk, Foto: sféra, a.s.

Komunikační partneri

Odborní partneri