Energetická únia – smelé ambície vs. prízemná realita

Už pár dní po tom, čo Európska komisia predstavila nové energetické návrhy, jej predstavy o transformácii trhu a systému narážajú na realitu, ktorá vládne v jednotlivých štátoch a regiónoch.

Konferencia SET Plan – CEEC 2016, ktorá sa koná v Bratislave, je prvé medzinárodné fórum, na ktorom sa začalo diskutovať o balíku návrhov s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov. Európska komisia ho predstavila v stredu. Prvé reakcie boli zväčša pozitívne. Zástupcovia členských štátov sa však nevyhli ani prirovnaniu k socialistickým plánom o svetlých zajtrajškoch, označeniam ako schizofrénia, ilúzia či utópia.

Eurokomisár Maroš Šefčovič na úvod podujatia pripomenul, že Komisii sa podarilo v tomto roku predložiť 90 % všetkých návrhov súvisiacich s budovaním energetickej únie. Budúci rok ešte zostávajú zvyšné návrhy, najmä v oblasti dopravy. Komisia sa však chce zamerať hlavne na ich implementáciu.

Šefčovič zdôraznil, že pri príprave balíka sa nepozerali len na dosiahnutie stanovených cieľov. „Jedným z našich cieľov bola modernizácia našej priemyselného a ekonomického usporiadania pre úžitok spotrebiteľov,“ uviedol.

EK sa usilovala posunúť centralizovaný systém založený na fosílnych palivách smerom k viac decentralizovanému, dekarbonizovanému, demokratickému, diverzifikovanému, digitalizovanému a disruptívnemu modelu (tzv. 6 D). Podpredseda EK pre energetickú úniu podčiarkol, že bez silného dôrazu na inovácie nebude možné tento posun realizovať.

Strategický význam týchto návrhov pre rozvoj čistých technológií a nízkouhlíkového hospodárstva potvrdil aj minister hospodárstva Peter Žiga. Podčiarkol ale potrebu vyváženého prístupu i dodržiavanie princípov subsidiarity a technologickej neutrality. „Pre Slovensko aj ďalšie štáty má zásadný význam jadrová energetika a to z pohľadu bezpečnosti dodávok aj nízkouhlíkového hospodárstva,“ uviedol.

Svetlé zajtrajšky?

„Vidíme rozpor medzi smelými cieľmi a prízemnou realitou skutočného vývoja,“ zdôraznil český minister priemyslu a obchodu Jan Mládek. Pripomenul, že aj bývalý režim vo východnej Európe bol postavený na predstavách o svetlých zajtrajškoch. „Občas to tak vyzerá aj v EÚ,“ poznamenal.

Na úvod poukázal na problematiku financovania aj podpory verejnosti pre projekty nových jadrových elektrární. Za ďalší príklad stretu medzi víziou a realitou označil Mládek prepájanie trhov v elektrine aj plyne, a to po stránke obchodnej aj infraštruktúrnej.

Kruhové toky, pri ktorých nápory tokov elektriny vyrábanej z obnoviteľných zdrojov na severe Nemecka smerujúce cez ČR do Rakúska a južného Nemecka, ohrozujú bezpečnosť českej prenosovej sústavy. Český minister poukázal na to, že hoci všetkým je jasná potreba postaviť vysoko napäťové vedenie vnútri Nemecka, avšak „sme v štádiu plánov zakopávania káblov, pričom sa odkladá riešenie problému“.

Taktiež pri plynárenských prepojeniach vníma čoraz dramatickejšiu debatu ako vyvážiť ciele energetickej únie o bezpečnosti a istote dodávok a súvisiacich nákladoch. Príkladom je plynovod BACI s Rakúskom, kde vyvstáva otázka potreby stavať druhé veľké prepravné potrubie, keď funkčné prepojenie vedie cez Slovensko.

Michal Kurtyka potvrdil, že poľské ministerstvo pre energetiku v mnohých ohľadoch zdieľa pohľad s Českom a Slovenskom pokiaľ ide o realizáciu energetickej únie. „Musíme zaistiť, že táto vízia nie je tak napred, aby súčasná realita znemožnila ju dosiahnuť,“ poznamenal. Otázkou podľa neho je aj to, ako ciele energetickej únie a tiež technické detaily predložených návrhov komunikovať občanom a ako zaistiť, že pri podpore progresívnych opatrení opäť neskončíme s tým, že sa budú dotovať.

IEA: OZE sú reálny business case

Generálny riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatih Birol hodnotí návrhy nového balíka pozitívne. Zdôraznil, že „obnoviteľné zdroje už viac nie sú len romantickou rozprávkou, ale skutočným business case“.

Na pozadí nadchádzajúcej druhej plynovej revolúcie, ktorú na svetový trh prináša skvapalnený zemný plyn (LNG), podčiarkol význam diverzifikácie zdrojov, ktorá sa kladne odzrkadľuje aj v rokovaniach o cenách plynu v jednotlivých kontraktoch. Pri hľadaní riešení energetickej bezpečnosti by sa už podľa Birola krajiny nemali spoliehať len na zvyšovanie tradičnej domácej produkcie, ale tiež využiť potenciál, ktorý prináša energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje.

Viac o pohľade šéfa IEA na energetickú úniu a o novom Svetovom energetickom výhľade (WEO 2016) sa už onedlho dočítate v našom rozhovore s Fatihom Birolom.

Príspevky odzneli na medzinárodnej konferencii SET Plan - CEEC 2016, ktorú organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). Portál energia.sk je mediálnym partnerom podujatia.

© Text a foto: energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri