Dotácie pre fosílne palivá sú násobne vyššie než pre OZE

Do roku 2040 by sa mala polovica elektriny v EÚ vyrábať z obnoviteľných zdrojov, tretinový podiel bude atakovať aj Čína či Japonsko, uviedla IEA. Zatiaľ čo ťažba ropy a plynu bude čoraz viac finančne náročná, náklady na OZE a iné energeticky účinné riešenia budú zlacňovať. Vlani pritom fosílne palivá profitovali z dotácií na úrovni $ 490 mld., OZE technológie len $112 mld.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) včera publikovala svoj nový výhľad (World Energy Outlook 2015). Vlani až polovica výkonu nových elektrární pochádzala z obnoviteľných zdrojov - OZE sú po uhlí druhou najväčšou skupinou zdrojov. Ich význam má do roku 2040 ďalej narastať.

IEA predpokladá, že približne o 15 – 20 rokov OZE predbehnú uhlie ako najrozšírenejší zdroj pre výrobu elektriny.

 

Zdroj: IEA - WEO 2015

„Do roku 2040 výroba založená na OZE dosiahne v EÚ 50 %, asi 30 % dosiahne v Číne a Japonsku a nad 25 % aj v USA a Indii,“ uviedla medzinárodná agentúra.

Naopak uhlie bude mať mimo Áziu podiel len 15 %. Zdá sa, že uhlie má už svoje najlepšie časy za sebou. Jeho ťažbu v posledných rokoch podnietil hlavne hospodársky rast Číny, avšak samotné spaľovanie tomu nezodpovedalo. Výsledkom je jeho nadmerná ponuka na trhu a prudko klesajúce ceny.

Náklady

Uprednostňovanie nízkouhlíkových energetických technológií a procesov je podporené aj trendom v nákladoch – zatiaľ čo ťažba ropy a plynu bude čoraz viac finančnej náročná, náklady na OZE a iné energeticky účinné riešenia budú postupne zlacňovať. Produkčné náklady pri rope a plyne stúpajú pri väčšine typov zdrojov, keďže firmy sa presúvajú k menším, odľahlejším a náročnejším náleziskám – hoci tento efekt zmierňujú technologické a energetické zlepšenia.

Naopak – redukcia nákladov je normou pre efektívnejšie zariadenia a spotrebiče a tiež OZE technológie. Navyše existuje množstvo vhodných lokalít pre ich rozmiestnenie, napr. solár na strechách a plášťoch budov alebo veterné parky v mori.

Zdroj: IEA - WEO 2015

Celosvetový dopyt po energii by mal do roku 2040 narásť asi o 2/3 oproti úrovni pred dvoma rokmi, pričom na svedomí ho budú mať výlučne rozvojové krajiny. Príbeh rapídneho zvyšovania spotreby energie v Číne sa však podľa agentúry blíži ku koncu. Do centra pozornosti sa naopak dostane India, hlavne kvôli vysokému tempu ekonomického  rastu, veľkej a stále rastúcej populácii a tiež dosiaľ relatívne nízkej úrovni spotreby energie na obyvateľa.

Dotácie – fosílie víťazia nad OZE 

„Spotreba fosílnych palív naďalej profituje z rozsiahlych dotácií: odhadujeme, že celosvetový dotačný účet bol v roku 2014 asi 490 miliárd dolárov – hoci bez reforiem ustanovených od 2009 by bol okolo 610 mld. dolárov,“ uviedla IEA vo svojom výhľade. „Dotácie na pomoc rozvoja OZE technológií v elektroenergetike boli vlani 112 mld. dolárov (plus 23 mld. pre biopalivá).“

Práve podpora vlád a súvisiace dotácie považuje agentúra za kritické pre ďalší rozvoj zelených technológií už len preto, že iba zopár krajín podľa predpokladov zodpovedajúcim spôsobom spoplatní emisie CO2 – či už povinným obchodovaním s povolenkami alebo zdanením. Nutnosť dotácií zároveň krotí presun budovania OZE zdrojov do krajín s lepšími podmienkami alebo neustále znižovanie nákladov.

Aj keď je posun v energetike zjavný, tempo zmien nebude stačiť na zvrátenie trendu rastu emisií CO2. Lídrom z pohľadu dekarbonizácie je elektroenergetika. „Plynulá dekarbonizácia dodávky elektriny sa nezhoduje s obdobne rýchlym posunom v sektoroch koncovej spotreby, kde je oveľa ťažšie a drahšie vytlačiť uhlie a plyn ako palivo pre priemysel alebo ropu ako palivo v doprave,“ poznamenala IEA.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri