Čo prináša energetický jumbo balík Európskej komisie?

V Bruseli dnes schválili mega-balík návrhov a správ vzťahujúcich sa k energetickej únii. Čo obsahuje? Jej súčasťou je nové nariadenie o trhu s energiami, pravidlá pre kapacitné mechanizmy, novela smerníc v oblasti obnoviteľných zdrojov aj energetickej efektívnosti, zmeny v riadení energetiky či fungovaní agentúry ACER a tiež v oblasti dotácií pre fosílne palivá.

Eurokomisár Maroš Šefčovič uviedol, že balík by mal mať mimoriadne silný transformačný vplyv na produkciu, transport a využívanie energií v Európe v porovnaní s najväčšou reformou od zavedenia centralizovaných energetických systémov založených na fosílnych palivách.

Európska komisia (EK) dnes na stôl predložila spolu 8 legislatívnych návrhov, 4 nelegislatívne návrhy opatrení aj 9 detailných správ, napr. o cenách a nákladoch na energie alebo kapacitných mechanizmoch.

Brusel očakáva, že navrhnuté zmeny urýchlia prechod k čistej energii, prinesú dodatočný rast a vytvoria nové pracovné miesta. Podľa prepočtov EK by predložený balík mohol zmobilizovať až 177 miliárd eur vo forme verejných a súkromných investícií na ročnej báze v roku 2021, dodatočný rast európskeho HDP o 1 % a vytvoriť minimálne 900 tisíc pracovných miest. Uhlíková intenzita európskej ekonomiky naopak poklesne o 57 %, keďže takmer polovica elektriny sa má v roku 2030 produkovať z obnoviteľných zdrojov.

Pri energetických úvahách si Komisia stanovila tri kľúčové priority:

  • Na prvom mieste má mať z pohľadu zdrojov vždy prednosť energetická efektívnosť.
  • Zachovať sa má globálne líderstvo EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov. Hoci z pohľadu výroby solárnych je svetovou jednotkou Čína, EÚ má podľa Šefčoviča stále prvenstvo v know-how a inžinieringu.
  • Európskym spotrebiteľom sa má poskytnúť sľubovaný férový deal.

„Z tohto balíka vychádzajú európski spotrebitelia bezprecedentne posilnení,“ podčiarkol Šefčovič.

Plánujú sa veľké úspory energie

Veľký potenciál vidí Brusel v znižovaní energetickej náročnosti budov, čím sa znížia náklady a faktúry za energie. Hoci členské štáty EÚ v roku 2014 odhlasovali 27% orientačný cieľ energetickej efektívnosti do roku 2030, Komisia teraz navrhuje 30% záväzný cieľ na úrovni EÚ.

Tento krok odôvodňuje tým, že európske HDP sa zvýši o dodatočných 77 miliárd eur a vytvorí sa ďalších 400 tisíc lokálnych pracovných miest, napr. v oblasti renovácií a zatepľovania budov. Nový impulz chce dať stavebníctvu, kde sa má viac peňazí nasmerovať do inteligentných budov.

Meniť sa budú aj ustanovenia po ekodizajne a energetických štítkoch. Pri spotrebičoch Brusel odhaduje každoročný potenciál úspore energie až na 600 TWh ročne, čo je približne ročná spotreba Švajčiarska.

Riadenie i výskum

Pokiaľ ide o tzv. governance v oblasti energetickej únie, základom bude vypracovanie nových Národných energetických a klimatických plánoch, ktoré budú zohľadňovať 5 priorít energetickej únie. Zahŕňať budú aj problematiku energetickej chudoby - EK navrhuje vytvoriť observatórium energetickej chudoby. Viac o týchto zmenách sa dočítate tu.

Brusel chce tiež upraviť fungovanie agentúry ACER, ktorej by do názvu malo pribudnúť slovo európska, t.j. EACER. Komisia navrhuje posilniť jej právomoci pri arbitrážnych rozhodnutiach a koordinácií rozhodnutí na regionálnej úrovni, zväčšiť úlohy v oblasti monitorovania. Pribudnúť by malo 18 zamestnancov agentúry, avšak bez vplyvu na finančnú štruktúru. Rozhodovania v Rade regulátorov, kde sú zastúpení všetky národné regulačné úrady, by sa viac nemali prijímať dvojtretinovou ale len jednoduchou väčšinou. Členské štáty EÚ ale zatiaľ vyjadrujú skôr neochotu posilniť postavenie (E)ACER-u.

V oblasti výskumu a inovácií sa chce Komisia zamerať na 4 kľúčové oblasti, do ktorých chce nasmerovať sumu 2 miliardy eur. Ide o oblasť dekarbonizácie budov, lepšej penetrácie OZE do energetických sústav, integrovaného skladovania energie a tiež prepojenie elektromobility spolu s mestskou verejnou dopravu.

Detailom nového strategického plánu v oblasti energetických technológií (SET Plan) sa bude venovať konferencia v Bratislave, ktorá začína už dnes.

Silnejší spotrebitelia

EK predstavila aj viacvrstvový new deal pre spotrebiteľov. Bežnému spotrebiteľovi by mal zaručiť bezproblémovú možnosť zmeniť dodávateľa elektriny a plynu aj presnejšie a čitateľnejšie informácie o svojej spotrebe a nákladoch na energie. Spotrebitelia by mali mať napríklad právo požiadať si o inštaláciu inteligentného meradla, priebežné meranie i fakturovanie spotreby.

Pri kúpe alebo prenájme budov EK navrhuje predloženie akéhosi certifikátu o inteligentnosti budovy. Tento certifikát by sa ale nemal významne líšiť od súčasných požiadaviek pre energetický certifikát platných na Slovensku.

Chceme urobiť maximum preto, aby sa z pasívnych spotrebiteľov, domácností i malých podnikateľov, mohli stať prosumeri, poznamenal slovenský eurokomisár s tým, že ak sa rozhodnú, mohli byť výrobcami elektriny pre vlastnú spotrebu alebo aj v rámci malých lokálnych komunít.

„Je treba, aby takýto vývoj nebol brzdený zo strany kľúčových dodávateľov, aby sa vytvorili všetky predpoklady pre realizáciu konceptu prosumers,“ uviedol Šefčovič.

Fosílne palivá a kapacitné mechanizmy

Eurokomisár podčiarkol, že dnes v Európe míňame ročne 300 miliónov eur na dotácie pre fosílne palivá. Tie sú častokrát súčasťou faktúr, ktoré ľudia nakoniec musia zaplatiť.

„Aj preto sa chceme znovu pozrieť na nariadenie o energetických daniach, ako by sa dalo prispôsobiť súčasným podmienkam a vyvarovať sa opozície, ktorá sa voči tomuto nariadeniu postavila v minulosti. V spolupráci partnermi v G7 a G20 chceme pokračovať v diskusii o tom, ako postupne dosiahnuť postupné odstránenie dotácií pre fosílne palivá,“ zdôraznil slovenský eurokomisár.

Na otázku nášho portálu, ako sa táto snaha Komisie odstrániť dotácie pre uhlie a iné fosílne zdroje prejaví v návrhoch o kapacitných mechanizmoch, Šefčovič uviedol, že súčasťou balíčka je podrobná správa o prešetrovaní kapacitných mechanizmov v krajinách EÚ z dielne komisárky pre ochranu hospodárskej súťaže Margrethe Vestager. Pri využívaní kapacitných mechanizmov Brusel navrhuje viaceré zmeny a environmentálne požiadavky.

V prvom rade bude potrebné presvedčiť Komisiu, že takýto mechanizmus je naozaj potrebný. „Ak budeme presvedčení o jeho potrebe, bude musieť byť dočasný a budeme tlačiť na jeho časovú limitáciu,“ vysvetlil.

„Tretím pravidlom bude to, že nemôže brániť potrebným reformám dôležitým pre pozitívny vývoj v energetike tej-ktorej krajiny. Nesmie ani obmedzovať konkurenciu na trhu a napokon musí zohľadňovať takzvanú cezhraničnú dimenziu. To jest, aby sa v kapacitnom mechanizme nehľadalo riešenie len na teritóriu jednej krajiny, keď často jednoduchšie a lacnejšie by vedela eventuálne nedostatky v dodávkach energii vykompenzovať susedná krajina alebo v rámci regiónu,“ dodal.

Zjednotiť by sa mali pravidlá pre posudzovanie jednotlivých kapacitných mechanizmov, avšak EK ich bude naďalej posudzovať a schvaľovať individuálne.

Pokiaľ ide o zastarané elektrárne s veľkou uhlíkovou stopou, využije sa rovnaká metodika akú používa Európska investičná banka. Konkrétne – päť rokov po tom, ako vstúpi do platnosti nariadenie o trhu s elektrinou, sa budú môcť do kapacitných mechanizmov zahrnúť len elektrárne s emisiami nižšími ako 550 gramov CO2/kWh.

Eurokomisár Miguel Arias Cañete podčiarkol, že tieto mechanizmy sa nebudú sa používať ako zadné dvierka pre podporu znečisťujúcich elektrární využívajúcich fosílne palivá.

Obnoviteľné zdroje

Cieľom v oblasti OZE zostáva, aby sa v roku 2030 minimálne 27 % energie produkovalo z obnoviteľných zdrojov. Ako už bolo viackrát avizované, zrušiť sa má prioritný prístup OZE do sústavy. Týkať sa to bude nových podporných schém, súčasné systémy podpory zostanú zachované.

Štátna podpora OZE bude naďalej možná, avšak nemala by sa poskytovať vo forme výkupných cien, ale skôr výkupných prémií, ktoré zohľadňujú aj reálnu cenu elektriny na trhu. Zmierniť sa má negatívny vplyv toho, aby sa náklady zelených dotácií prenášali do koncových cien.

Súčasťou balíka je aj nové nariadenie o rizikovej pripravenosti v sektore elektroenergetiky, ktoré upravuje pravidlá v prípade výpadkov a krízy v dodávkach v jednom i viacerých štátoch a tiež plánovanie potrebných opatrení.

Európska komisia má iniciačnú úlohu v oblasti legislatívy. O podobe jednotlivých legislatívnych návrhoch bude rozhodovať Európsky parlament a členské štáty. Vzhľadom na náročnosť trilaterálnych rokovaní a schvaľovacích procesov sa očakáva, že predložené návrhy by sa mohli schváliť okolo roku 2020.

Všetky návrhy a štúdie je možné nájsť na tomto odkaze.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri