Brusel nám opäť vyčíta komplikovanú a politicky závislú reguláciu

Dotovanie uhlia, nefunkčný trh s elektrinou, osobitný odvod v regulovaných odvetviach, politicky závislé konanie regulátora aj večná téma netransparentnosti rámca sa objavili v novej správe EK o Slovensku. Budú kritické zmienky len ďalším hádzaním hrachu na stenu alebo impulzom pre pokrok?

Slovensko dopadlo celkom dobre v tohtoročnej analýze hospodárskej a sociálnej situácie v členských štátoch EÚ, ktorú v stredu (22.2.) publikovala Európska komisia. O priaznivom hodnotení sa vyjadril napríklad eurokomisár pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Tak ako po minulé roky, aj teraz sa EK dotkla niekoľkých problematických bodov v oblasti energetiky, ktoré stoja za pozornosť. Tradične poukázala na vysoké ceny elektriny v porovnaní s okolitými krajinami aj vyššiu energetickú náročnosť nášho hospodárstva. Tá sa spája aj s vysokou závislosťou na dovoze energetických surovín.

Brusel u nás vníma protichodné politické motívy. Cena elektriny zahŕňa poplatok na podporu výroby z obnoviteľných zdrojov, ale tiež podporu pre ekologicky škodlivú produkciu elektriny z domáceho uhlia. Už minulý rok EK vo svojej správe poznamenala, že dotovanie uhlia vo výške 95 miliónov eur ročne financované cez účty všetkých odberateľov elektriny môže narúšať trh. Odvtedy sa takmer nič nezmenilo a ak, tak k horšiemu. Do testovacej prevádzky bol vlani v novembri opätovne spustený 3. blok elektrárne Nováky B, ktorý nespĺňa emisné limity. Komisia má tiež na stole oficiálnu sťažnosť vo veci poskytnutia ilegálnej nepriamej štátnej pomoci pre Hornonitrianske bane Prievidza.

„Trh s elektrinou je deformovaný a novej výrobe a cezhraničnému prenostu energie kladie do cesty prekážky,“ upozornil Brusel, ktorý podčiarkol problém so zákazom pripájania nových obnoviteľných zdrojov kvôli stop stavu platnému od decembra 2013.

Ani vnútroštátnu úpravu riadenia preťaženia sústavy a definíciu obchodných zón v strednej Európe nepovažuje EK za najšťastnejšiu. Nereflektujú totiž skutočné zaťaženia a úzke miesta, čím znižujú možnosti cezhraničného obchodovania s elektrinou. Vhodné spoločné regionálne riešenie by mohlo byť na úžitok všetkým zúčastneným stranám.

Ach, tá regulácia

Komisia poukázala aj na ďalšiu novú tému - osobitný odvod pre firmy z regulovaných odvetví (vrátane energetiky), ktorý bol vlani predĺžený a zdvojnásobený. Do konca minulého roka mal pritom skončiť. „Toto opatrenie by sa dalo vnímať aj ako súčasť snahy o zníženie neprimeraných príjmov vyplývajúcich z neefektívne regulovaných sieťových odvetví,“ podotkla európska exekutíva.

Zároveň sa vrátila k téme netransparentnosti regulačného rámca v energetike, ktorý hlasno kritizovala vo svojich predošlých správach, najmä v rokoch 2013 a 2014.

„Komplexný, neprehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi hráčmi na energetickom trhu a brzdí výrobu a distribúcii energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj prechod na čisté energetické technológie,“ uviedla EK.

Pozornosti Bruselu  neušli ani aktuálne problémy so zvýšením cien elektriny, plynu i vody, ktoré v posledných týždňoch vyvolali priam politickú búrku a stáli kreslo šéfa ÚRSO Jozefa Holjenčíka. „Nedávne zmeny v nastavení  distribučných taríf naznačujú, že v tejto oblasti stále existuje politický a podnikateľský vplyv,“ uvádza sa v správe.

Aj v časti venovanej ľudským zdrojom vo verejnej správe EK konštatuje, že výber a menovanie predsedu a podpredsedov regulačných orgánov bývajú „ovplyvnené politickými záujmami, čo môže sťažovať dosahovanie vysokej kvality regulačného prostredia, za ktoré ručia nezávislé a zodpovedné regulačné orgány“.

Na rozdiel od minulých rokov mohli tohtoročnú hodnotiacu správu EK slovenské orgány prvýkrát vidieť a komentovať ešte pred jej zverejnením. V nasledujúcich týždňoch bude prebiehať oficiálna konzultácia s jednotlivými štátmi a rokovať o nej budú predovšetkým ministri financií EÚ. V máji potom EK predstaví špecifické odporúčania pre členské krajiny.

Ďalší výkrik do tmy?

To, či identifikované nedostatky v oblasti energetiky prispejú k odstráneniu problémov a využitiu príležitostí, je vysoko otázne. Skúsenosti veľkú nádej nedávajú.

Silná kritika slovenskej regulácie síce v minulosti zvýšila frekvenciu stretnutí medzi vedením ÚRSO a zodpovednými vysokými predstaviteľmi EK, v praxi ale nič nepriniesla. Na špecifické odporúčania pre lepšie fungovanie trhu s energiami na Slovensku, ktoré boli súčasťou Národného programu reforiem 2014, sa zabudlo. Z oficiálneho pravidelného odpočtu zmizli, hoci splnené boli len čiastočne.

Potreba ďalšej regulácie na liberalizovaných trhoch s elektrinou a plynom, napr. v podobe cenových stropov pri dodávke, nebola dosiaľ dostatočne vyhodnotená, a to ani v novej regulačnej politike pre 2017 – 2021. Podkladové analýzy a výpočty sa stále nerobia a vonkoncom nezverejňujú k takmer žiadnym zmenám politík, čo sa žiaľ potvrdilo aj pri posledných zásadných zmenách distribučných taríf v elektrine. Zbytočne analýzu vplyvov permanentne požadujú energetické firmy či ministerstvá. Namiesto vytvorenia prehľadného dátového centra došlo ku grafickému redizajnu webu ÚRSO a elektronizácia zberu dát je aj tak len doplnkovým spoločníkom papierovej administratívy.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri