Michal Hudec: Stav v energetike: Čo čaká nový kabinet?

Na začiatku mája by mala nová vláda, ktorej ministrom hospodárstva je Tomáš Malatinský, predstaviť svoje programové vyhlásenie. Pravdepodobne bude z veľkej časti odrážať predvolebný program strany SMER-SD, nakoľko strana získala vo voľbách historický výsledok, ktorý jej umožňuje zo svojich predvolebných téz nezľavovať. Súčasne by však programové vyhlásenie malo reflektovať aj najväčšie výzvy, pred ktorými slovenská energetika stojí.

Aké výzvy teda čakajú nového ministra a vládu? Bezprostredným krokom by malo byť urýchlené prijatie nového zákona o energetike a novely zákona o regulácii, ktorými sa preberú ustanovenia 3. liberalizačného balíka EÚ. Teda aspoň vo formálnej rovine, nakoľko energetický sektor už dnes funguje podľa väčšiny jeho ustanovení (výnimkou sú najmä citlivé otázky ohľadom statusu fungovania vertikálne integrovaných spoločností – tzv. „unbundling“, či nové témy ako boj proti energetickej chudobe, definovanie sociálnych taríf, zraniteľných skupín zákazníkov a podobne).

Sústava regulačných orgánov

Treba poznamenať, do súladu s požiadavkami EÚ bude treba dať okrem iného i formálnu podobu sústavy regulačných orgánov. Európska legislatíva vyžaduje, aby bol regulačný orgán len jeden. Pokiaľ ide o situáciu na Slovensku, názory sa rozchádzajú: jedna skupina expertov tvrdí, že regulačným orgánom je aj Rada pre reguláciu (napr. už len tým, že vypracúva Regulačnú politiku), ktorá by mala fungovať primárne ako odvolací orgán voči rozhodnutiam Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ďalšia skupina si naopak kladie protiotázku, či existuje právna analýza, ktorá by potvrdila existenciu de facto dvoch regulačných orgánov.

Bez ohľadu na protichodné názory, rámec pre pôsobenie regulačných orgánov by mala upraviť novela príslušného zákona, o ktorej sa rokovalo už i na poslednej schôdzi Národnej rady SR pred skončením skráteného volebného obdobia. Vzhľadom na politické postoje jednotlivých strán bývalej koalície (a politický konflikt medzi stranami SaS a SDKÚ-DS), 2. februára 2012 poslanci návrh zákona o energetike nepodporili, v nadväznosti na čo sa z rokovania stiahol i nadväzujúci návrh novely zákona o regulácii. Otázka stojí, či je odmietnutie energetických zákonov naozaj takým „čiernym dňom“, ako to vyhlásili ľudia zo SaS, alebo bol februárový scenár lepší, než by bolo bývalo odobrenie legislatívnych noriem.

Tretí liberalizačný balík „dýcha na krk“

Pri uvažovaní treba mať na pamäti, že slovenská vláda bude musieť najneskôr 28. apríla 2012 Európskej komisii oznámiť, či a ako už začala pracovať na prebratí smerníc tretieho balíka do národnej legislatívy. Pôvodný termín totiž uplynul v marci 2011 (len na okraj, do tohto termínu netransponovala tretí balík žiadna z členských krajín EÚ). Každá z členských krajín musí do istého času platné smernice prevziať, inak jej hrozí súdny spor s Komisiou a sankcie.

To, že Slovensko do konca volebného obdobia návrhy zákonov neschválilo, sa dalo predpokladať už v momente, keď poslanci nevyslovili na jeseň 2011 dôveru vláde Ivety Radičovej. Opozičný líder Robert Fico výrokom o „svietení a kúrení“ dal jasne najavo, že do konca skráteného obdobia neprejde parlamentom žiaden zásadný návrh, ktorý by nemal podporu sociálnych demokratov. O tom, že primárna energetická legislatíva je pre štát a hospodárstvo strategická, polemizovať netreba.

Na odborných fórach sa už pred voľbami v roku 2010 energetickej legislatíve vyčítalo, že sa mení príliš často. Za všetky sa spomínal najmä vysoký počet úprav zákona o energetike. Pre ilustráciu, dodnes prešiel od nadobudnutia účinnosti (1.1.2005) dvanástimi aktualizáciami.

V čase uzávierky tohto textu nie je jasné, ako sa slovenská vláda k problému postaví. Ak sa rozhodne 28. apríla 2012 Komisii v Bruseli oznámiť, že s transpozíciou sa už začalo, s ohľadom na slová premiéra Fica o nepredkladaní vládnych návrhov do momentu vyslovenia dôvery vláde bude jasné, že nový zákon o energetike a novela zákona o regulácii sa budú predkladať ako poslanecké návrhy. To by bol horší prípad preto, lebo by sa tak obišiel štandardný proces vládneho návrhu, ktorého súčasťou je okrem iného aj verejné a medzirezortné pripomienkovanie, ktoré vnášajú do procesu viac transparentnosti a navyše viac priestoru dotknutým stranám vyjadriť sa. V opačnom prípade vláda počká na vyslovenie dôvery a následne po ňom spustí legislatívny proces vládneho návrhu. To by bolo lepšie riešenie i za cenu skráteného pripomienkového konania, skráteného legislatívneho konania ako i hrozieb sankcií z Bruselu k tomu všetkému.

Bez ohľadu na scenár, nové návrhy by sa určite netvorili na zelenej lúke. Nejaký návrh mal v apríli 2010 v šuplíku údajne už i bývalý minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Nová vláda by tak mohla stavať na prieniku tohto dokumentu a odmietnutého Miškovovho návrhu, pričom doplniť by mala predovšetkým riešenie témy energetickej chudoby. Zmeniť oproti odmietnutým návrhom by sa mohlo i postavenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví tak, aby mala plnohodnotné kompetencie odvolacieho orgánu aj Rada pre reguláciu, čo návrh z dielne strany SaS veľmi nepredpokladal.

Čo so sekundárnou legislatívou?

Nová vláda sa bude musieť určite pozrieť i na sekundárnu energetickú legislatívu, ktorá nielen že nereflektuje objektívne zmeny za ostatných niekoľko rokov, ale ďalšie impulzy pre aktualizáciu vyplynú z prebratia tretieho liberalizačného balíka. Vplyv na sekundárnu legislatívu bude mať aj prijatie novej smernice o energetickej efektívnosti (pozn.: viac informácií o smernici v texte „EÚ chce viac šetriť energiami“ - viď súvisiace články pod textom). Ide predovšetkým o aktualizáciu dokumentov ako Energetická politika SR, Stratégia energetickej bezpečnosti SR, či Koncepcia energetickej efektívnosti SR.

Ak hovoríme o objektívnych faktoroch, ide predovšetkým o tri nasledovné: v období okolo roku 2009 sa aj na Slovensku začali prejavovať dôsledky svetovej finančnej a následne hospodárskej krízy. Pokles rastu hospodárstva má vplyv na budúci vývoj spotreby energií. Aktuálne verzie sekundárnych dokumentov predpokladajú intenzívnejší rast slovenskej ekonomiky, než aký sa ukazuje byť dosiahnuteľný. Druhým faktorom je skúsenosť z januára 2009, kedy sa na obdobie približne troch týždňov úplne zastavili dodávky zemného plynu od Gazprom-u, čo bol dôsledok politicko-obchodného sporu medzi Ruskom a Ukrajinou. Do tretice, pred niekoľkými rokmi padla séria strategických rozhodnutí o výstavbe nových plynovodov Nord Stream (I a II) a South Stream, ktoré úplne obídu Ukrajinu a teda budú mať dôsledky aj pre prepravu ruskej komodity cez slovenskú infraštruktúru. Ani jeden z týchto troch najdôležitejších faktorov aktuálne verzie dokumentov (v plnej miere) nereflektujú.

Praktické problémy

Okrem legislatívnych úloh, ktoré sú čoraz horúcejším zemiakom v rukách novej vlády, ministerstvo hospodárstva bude musieť v spolupráci s (polo)štátnymi energetickými firmami nájsť spôsob, ako odpovedať spomedzi iných na dva čoraz pálčivejšie praktické problémy: budúce znižovanie významu Slovenska v preprave zemného plynu a čoraz častejšie neočakávané „kruhové toky“ elektrickej energie z Nemecka a ich dôsledky na stabilnú prevádzku prenosovej sústavy na Slovensku. Otázkou do budúcnosti bude pravdepodobne i dosah nemeckých rozhodnutí na cenu elektriny na Slovensku.

Pri otázke vplyvu energetickej politiky Nemecka je potrebné mať na mysli dva predpoklady. Prvým je, že cena silovej elektriny sa odvíja od cenovej hladiny na lipskej burze EEX. EEX je častou referenčnou platformou aj pokiaľ ide o obchody uzatvorené mimo nej. Druhým je, že prenosové sústavy Nemecka a Slovenska sú cez siete Poľska a Česka galvanicky prepojené, pričom fyzikálnou vlastnosťou elektrickej energie je, že tečie cestou, ktorá kladie najmenší odpor. Len na okraj, z tohto princípu napokon vychádza aj metóda „flow-based“, ktorú Európska únia preferuje ako spôsob určovania kapacít pre cezhraničné prenosy na jednotnom trhu s elektrickou energiou.

Obnoviteľné zdroje v Nemecku už dnes dokážu produkovať množstvo elektriny, ktoré je schopné pokryť významnejšiu časť dennej spotreby. Problémom veterných a fotovoltaických technológií však je, že ich okamžitý výkon závisí od počasia, ktoré sa dá predpovedať len do istej miery. V čase náhlej zmeny sa môže stať, že do siete prúdi viac elektrickej energie, než koľko jej dispečeri očakávali podľa nahlásených objemov.

Viacerí obchodníci s elektrickou energiou tvrdia, že toto sa podpisuje pod zužovanie tradičných cenových rozdielov medzi drahšou cenou elektrickej energie počas špičkového (peak) odberu a lacnejšou cenou elektrickej energie mimo špičky (off-peak). OZE sa tak už dnes istým spôsobom podieľajú na zdražovaní elektriny mimo špičky, čo cez burzu EEX zvyšuje celkovú priemernú cenovú hladinu a teda i cenu na Slovensku.

Pokiaľ ide o problém neočakávaných „kruhových tokov“, operátori prenosových sústav Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska vydali nedávno spoločné stanovisko, v ktorom tvrdia, že vopred nenahlásené objemy sú dnes také časté a významné, že reálne spôsobujú riziko preťaženia sústav. Udržateľným riešením je len posilnenie prepravných kapacít v rámci samotného Nemecka tak, aby viedla cesta najmenšieho odporu zo severu (miesto výroby z OZE) ja juh krajiny (miesto priemyselnej spotreby) cez nemecké územie a nie cez prenosové sústavy okolitých krajín. Slovenský operátor SEPS by si v tejto téme zaslúžil viac politickej podpory od predstaviteľov Ministerstva hospodárstva SR na európskej úrovni.

Čo očakávať od novej vlády?

Ako už bolo spomenuté vyššie, s ohľadom na výsledok parlamentných volieb nemá strana SMER-SD (a to i napriek nominácii Tomáša Malatinského, ktorý pochádza z podnikateľských kruhov) objektívny dôvod robiť kompromisy a uberať z obsahu svojho volebného programu, vrátane kapitoly o energetike. Pre tento dôvod možno očakávať, že nová vláda bude počas nadchádzajúcich štyroch rokov sledovať niekoľko cieľov.

V prvom rade sa dá očakávať, že energetika sa stane nástrojom sociálnej politiky štátu vo väčšej miere, než v akej tomu bolo doteraz. SMER-SD už vo volebnom programe definoval ceny energií pre koncových odberateľov ako jednu z kľúčových tém. V súvislosti s energetickými politikami EÚ sa do popredia dostane výrazným spôsobom pravdepodobne i problematika tzv. energetickej chudoby. Zatiaľ otvorenou otázkou ostáva, či sa vláda pozrie na energetickú chudobu len z hľadiska jednotkových cien energií, alebo bude problém riešiť komplexne z pohľadu celkového energetického účtu domácností. Zatiaľ čo prvé riešenie by bolo viac krátkozraké a miestami možno i populistické, druhý spôsob by bol určite systémovejší a udržateľnejší.

Tiež už bola spomenutá nevyhnutnosť skorého prijatia nového zákona o energetike a novely zákona o regulácii. S ohľadom na parlamentnú väčšinu budú mať (v lepšom prípade vládne) návrhy zákonov predpoklad reflektovať priority sociálnych demokratov. Preto možno očakávať silný dôraz na záujmy štátu; v budúcnosti by sa mohla posilniť rolu štátu najmä v tých firmách, ktoré boli v minulosti sprivatizované, štát v nich naďalej vlastní nadpolovičný alebo iný podiel, ale nemá dosah na manažérske kompetencie.

Tiež sa dá očakávať podpora jadrovej energetiky a pokračovanie v prípravách projektu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Po voľbách ostáva naďalej aktuálne aj ropovodné prepojenie Bratislava – Schwechat. S veľkou mierou istoty sa úplne zmetie zo stola zámer privatizovať šesť veľkých teplárenských spoločností, ktoré sú dnes vo vlastníctve štátu. Ide o teplárne v Bratislave, Trnave, Martine, Žiline, vo Zvolene a v Košiciach.

V neposlednom rade sú tu ešte ďalšie témy, ktoré budú musieť vláda Roberta Fica a minister Tomáš Malatinský riešiť, resp. zohľadňovať pri iných svojich politikách: potreba reagovať na nové prepravné trasy zemného plynu, ktoré obchádzajú i územie Slovenska (I. a II. vetva plynovodu Nord Stream, plynovod South Stream), budúca potreba deregulácie cien elektrickej energie a zemného plynu pre domácnosti a napokon i pokračovanie v realizácii cieľa Slovenska do roku 2020 v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Upozornenie: Text vychádza v magazíne EUROREPORT plus 03/2012.

Komunikační partneri

Odborní partneri