Nórske fondy podporili bioenergetiku na Slovensku

Slovensko je krajina závislá na dovoze fosílnych palív. Program Zelené inovácie v priemysle, ktorý je financovaný z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR, vznikol s cieľom podporiť možnosti, ako zvýšiť využívanie domácich obnoviteľných zdrojov energie. Špecificky sa zameral na zhodnocovanie organického odpadu a produkciu biomasy na poľnohospodársky doteraz nevyužívaných územiach. Podporili sa 4 projekty.

Podnikatelia mohli do septembra 2013 žiadať o nenávratné finančné príspevky, ktoré boli zamerané na zvýšenie produkcie biomasy, výstavbu logistických centier a nákup zariadení určených na výrobu elektriny z biomasy. Ambíciou programu bolo zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov a tvorba nových "zelených" pracovných miest v SR.

Aj napriek dlhodobej podpore odvetvia (prostredníctvom ŠF, výkupných cien a dotačného programu pre domácnosti) má trh s biomasou potenciál pre svoj ďalší rozvoj. Trh s biomasou u nás je stále iba v počiatočnej fáze rozvoja. Podľa Národného akčného plánu pre obnoviteľnú energiu (2010) má biomasa na Slovensku najväčší potenciál zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie. Program sa snažil napomôcť k vytvoreniu fungujúceho sektora v rámci energetiky, v ktorom sa vytvorí rovnováha medzi dopytom a ponukou. Zároveň by došlo k vytvoreniu primeraných zásob biomasy tak, aby bola dostupná počas celého roka, čo zabezpečia tzv. logististické centrá biomasy.

Implementované projekty programu Zelené inovácie v priemysle

Jednotlivé projekty mali byť prepojením poľnohospodárstva, logistiky a energetiky. Významným faktorom pri ich selektovaní bol aspekt trvalo udržateľného rozvoja. Pracovné miesta vytvorené v oblasti OZE totiž spĺňajú environmentálny, sociálny aj ekonomický rozmer. Práve biomasa má najväčší potenciál pre zvýšenie zamestnanosti.

Celkovo sa vyčlenilo na účely tohto programu 14,6 miliónov eur. Hoci projektová zmluva bola podpísaná so 6 prijímateľmi, implementované boli nakoniec iba 4 projekty.

Sustainable Innovation in Bioenergy (SINBIO)

Projekt Sustainable Innovation in Bioenergy (skrátene SINBIO) predstavuje najväčší podporený projekt v histórii Nórskych grantov na Slovensku. Vznikol s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľnú výrobu tepla z biomasy v okresoch na strednom a východnom Slovensku, ktorú dopestúvajú regionálni producenti.

Modernizácia CZT v Trebišove

Najvýznamnejšou časťou projektu bola výstavba nového centrálneho zdroja na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody (TÚV) v Trebišove. Palivová základňa tamojšieho CZT prešla transformáciou zo zemného plynu na spaľovanie dvoch druhov biomasy. Do Trebišova smerovalo približne 75 % z rozpočtových prostriedkov. Druhé stavebné konanie sa týkalo vybudovania prepojenia na existujúcu distribučnú sústavu v podobe desiatich kilometrov tepelných rozvodov. Technicky nevyhovujúcu infraštruktúru nahradili v roku 2015 moderné predizolované potrubia.


Zľava ex-primátor Trebišova Marián Kolesár, šéf Intech Slovakia Ivan Ďuďák a primátor Trebišova Marek Čižmár pri slávnostnom prestrihnutí pásky. Foto: TASR/Roman Hanc

Súčasťou projektu SINBIO je tiež modernizácia logistického parku divízie Biopalivá spoločnosti Intech Slovakia, s.r.o. v meste Hriňová, vďaka ktorému dôjde k zvýšeniu objemu spracovania drevnej štiepky, vytvoreniu integrovaného IT systému pre dodávku biomasy, ako aj rozšíreniu vozového parku. Neoprávnené náklady sa týkali investícií do CZT v meste Tlmače a Poltár.

Súčasťou energetickej skupiny Intech Slovakia je spoločnosť Národná energetická, a.s. ktorá zastrešuje jej aktivity v oblasti teplárenstva. Patrí medzi 5 najväčších výrobcov tepla na Slovensku. Zabezpečuje teplo pre približne 16 tisíc domácností a nebytové priestory. V roku 2016 získal 52 % akcií Národnej energetickej podnikateľ Richard Horký, vlastník skupiny TTS Group, ktorá vyrába priemyselné kotle na biomasu v Česku.

K dcérskym spoločnostiam Národnej energetickej patria aj Trebišovská energetická, s.r.o., Poltárska energetická, s.r.o. a Tlmačská energetická, s.r.o., ktoré sú súčasťou projektu SINBIO.

Počiatky projektu SINBIO možno hľadať v roku 2013, kedy sa Trebišovská energetická, s.r.o. stala vlastníkom systému CZT v Trebišove. Výrobu tepla a TÚV zabezpečovalo dovtedy sedem plynových kotolní so samostatnými okruhmi primárnych rozvodov, ktoré boli v technicky nevyhovujúcom stave. Nový majiteľ sa tiež musel rozhodnúť, ako sa vyriešia vysoké tepelné straty a predimenzovanosť infraštruktúry.

Z výsledkov "feasibility study" vyplynula ako najlepšia možnosť centralizácia výroby tepla, ktorá je filozofiou materskej spoločnosti. Jeho súčasťou bola výstavba nového zdroja na biomasu a zrušenie menších plynových kotolní v Trebišove. Nová kotolňa je lokalizovaná na okraji mesta. Dôvodom bola jednak optimalizácia nákladov, ako aj   minimalizovanie možných vplyvov na komfort tamojších obyvateľov. Komíny z plynových kotlov sa totiž nachádzali v tesnej blízkosti trebišovskej obytnej zóny.

Centrálny zdroj v Trebišove umožňuje spaľovať dva druhy biomasy. Kotol na drevnú štiepku, ako aj kotol spaľujúci slamu, majú inštalovaný výkon 2x4 MW. Maximálna výstupná teplota zo zdroja je 105 stupňov Celsia (°C). Výrobcom zariadení bola česká spoločnosť TTS Group. V prípade potreby je taktiež k dispozícii kotol na plyn, ktorý slúži ako špičkový zdroj.

Výhoda dvojpalivovej výroby tepla je vo väčšej flexibilite. Prevádzkovateľ CZT sa môže v závislosti od situácie na trhu alebo dostupnosti suroviny rozhodnúť, či nasadí štiepku alebo slamu. V skupine Národná energetická má slama ako palivo premiéru.


Skládka drevnej štiepky a slamy v areáli kotolne. Foto:TASR/Roman Hanc

Výhodou slamy v porovnaní so štiepkou je cenová výhodnosť a väčšia výhrevnosť. Na strane druhej, slama je náročnejšia na skladovanie. Do procesu horenia by sa nemala dostať slama s vyššou vlhkosťou ako predpisuje výrobca kotla. Kým drevná hmota sa môže spaľovať aj pri vlhkosti 50 %, pri slame je dôležité kontrolovať jej kvalitu. Vyššie nároky sú kladené aj na logistiku slamy. Pri zbere sú kľúčové 2-3 týždne počas žatvy, kedy je potrebné zabezpečiť si dostatok zásob paliva na celý rok. Súčasťou kotla na slamu je príručný sklad, v ktorom sa môže uskladniť palivo na 20 dní plnej prevádzky. Dodatočný objem slamy sa skladuje u lokálnych dodávateľov.

Pri voľbe slamy ako druhého paliva zohrala úlohu aj regionálna dostupnosť suroviny. Teplári z Trebišovskej energetickej uprednostňujú dlhodobé kontrakty s miestnymi poľnohospodármi. V prípade slamy ide v rozhodujúcej miere o partnera projektu, Ľubicu Takáčovú. Štiepka sa získava tiež od spriaznených regionálnych dodávateľov.
V areáli kotolne sa nachádza aj logistické centrum, kde sa štiepkuje drevný odpad. Na rozlohe jedného áru sa začala pokusne pestovať rýchlorastúca drevina - paulownia.

Prevádzkové výsledky sú zatiaľ iba čiastkové. Kotol na drevnú hmotu je v prevádzke od decembra 2015, kotol na slamu sa spustil v marci 2016. Výrobca je vo fáze, kedy sa snaží nájsť optimálny model prevádzky. Počas letných mesiacov spoločnosť  kvôli výhodnejšej nákupnej cene spúšťala iba kotol na slamu. Do budúcnosti počíta s tým, že spaľovanie slamy bude produkovať zhruba 75 % tepla, drevný odpad pokryje zvyšných 25 %. Pomer využitia palív sa môže meniť podľa okolností.

Biznis model a jeho riziká

Jedinou podnikateľskou činnosťou spoločnosti Trebišovská energetická, s.r.o. je výroba a dodávka tepla a teplej úžitkovej vody (TÚV) odberateľom pripojeným do systému CZT v meste Trebišov. V Trebišove problém odpájania sa odberateľov od centrálneho zdroja nie je vypuklý.

Trebišovská energetická, s.r.o. sa rozhodla pre biomasu kvôli tomu, aby znížila variabilné náklady a mala cenu tepla pod väčšou kontrolou. Ambíciou do budúcnosti nie je iba udržať si existujúcich zákazníkov, ale oslovovať potenciálnych nových odberateľov. Plánuje tiež rozšíriť vlastné portfólio o ponuku centrálneho chladenia a iných služieb.


Na snímke interiér kotolne. Foto: TASR/Roman Hanc

Ku kľúčovým zákazníkom spoločnosti Trebišovská energetická, s.r.o. patrí Bytový podnik Trebišov, ako aj menší odberatelia, prevažne verejné inštitúcie. Vyprodukované teplo z centrálneho zdroja sa dostáva na päty domov a objektov, v ktorých sú inštalované domové odovzdávacie stanice tepla (DOST). V Trebišove je 150 takýchto zariadení, ktoré sú schopné zabezpečovať teplo a TÚV podľa požiadaviek koncových klientov.

Vďaka projektu SINBIO sa podarí vytvoriť spolu 25 trvalých pracovných miest. Počas implementácie vzniklo ďalších takmer 70 dočasných pracovných miest. Podľa štúdie Trebišovskej energetickej, s.r.o. sa vďaka zmene palivovej základne na biomasu reinvestuje v regióne zhruba 1 milión eur ročne, ktoré by sa inak investovali do nákupu plynu.

Biomasové logistické centrum (BLC)

Projekt Biomasového logistického centra (BLC) vznikol s cieľom posilniť úroveň služieb v oblasti bioenergetiky na Slovensku. Okrem predaja pevných biopalív a ich derivátov chce zákazníkom v Kysuckom Lieskovci ponúkať expertné poradenstvo. Odlíšiť sa chce v detailnej znalosti celého reťazca, od výroby po spotrebu biomasy. Cieľom projektu je rozvoj podnikania a zvýšená tvorba zelených pracovných miest.

Objekt Biomasového logistického centra sa postavil na zelenej lúke v obci Kysucký Lieskovec na severozápade Slovenska. Podľa projektového zámeru má byť BLC schopné ročne dodávať 25 tisíc ton pevných biopalív určených na konečné použitie. V produktovej ponuke BLC sa nachádzajú pelety, priemyselné pelety, alternatívne pelety, brikety, alternatívne brikety, kusové štiepané drevo a suché drevné štiepky.

Za účelom výroby biopalív v BLC sa využíva výlučne zostatková drevná surovina. Výhradným dodávateľom paliet pre BLC je Cenzuálne spolumajiteľstvo Rajec. Dodávka drevných peliet je v kompetencii združenia Biomasa, ktoré približne 70 % svojej súčasnej produkcie predáva spoločnosti BIOPEL. Od viacerých regionálnych dodávateľov sa nakupuje odpadové drevo, ktoré sa vďaka nakúpeným technológiám môže štiepkovať priamo v areáli BLC. Dodávku brikiet dnes zabezpečuje spriaznený výrobca z Turzovky, v budúcnosti by ich produkcia mohla prebiehať vo vlastnej réžii.

BIOPEL sa špecializuje na výrobu štiepky vyššej kvality s vlhkosťou dreva do 23 %. Po ťažbe dreva v lese sa odpadové drevo, ktoré nie je inak využiteľné, presunie na lesnú skládku, kde sa nechá  prirodzeným spôsobom vysušiť na požadovanú vlhkosť.

Pelety ponúka BLC v 2 variantoch. Pre majiteľov veľkých kotlov sú k dispozícii pelety s priemerom 8 mm, ktoré si môžu zakúpiť v balení po 15 kg alebo im bude doručená 1 tona v cisterne s pneumatickým vyprázdňovaním priamo do skladu. Pre kotly v domácnostiach sú v ponuke tradičné pelety s priemerom 6 mm. BIOPEL vyrába certifikované pelety systému kvality ENplusA1 s výhrevnosťou 16,5 MJ.kg-1.

Spoločnosť BIOPEL  má v rámci BLC na starosti logistiku. Okrem spracovania ide o skladovanie, distribúciu a dopravu ku konečnému zákazníkovi. Komplexnosť služieb má dotvárať poradenstvo expertov a doplnkový servis kotlov, ktoré spaľujú biomasu, projektovanie vykurovacieho systému, pomoc pri plánovaní skladovacích priestorov.

Technické parametre

Z grantových prostriedkov sa spolufinancovala výstavba samotného centra, stroje a zariadenia na spracovanie rôznych druhov biomasy. Cenzuálne spolumajiteľstvo Rajec si z prostriedkov grantu zaobstaralo súpravu na zvoz dreva z lesa. Okrem toho sprevádzkovalo novú pílu na spracovanie menej kvalitného dreva na výrobu prepravných paliet.

Súčasťou logistického centra je profesionálna technológia na štiepkovanie dreva. Dokáže spracovať bežné druhy mäkkého i tvrdého dreva. Dvanásť nožov štiepkovača disponuje výkonom min. 200 metrov kubických (m3) za hodinu drevnej štiepky.

Štiepka, ktorá nedosahuje požadovanú vlhkosť prirodzeným spôsobom, sa dosušuje v mobilnej sušiarni poháňanej kotlom na biomasu s inštalovaným výkonom 0,8 MW. 

Do prevádzky bola v lete 2016 spustená technologická linka na balenie drevných peliet, ktorá je vybavená automatickým dávkovacím, vážiacim a baliacim zariadením.

V rámci programu sa rozšíril aj vozový park BLC o poľnohospodársky traktor s čelným nakladačom a príslušenstvom. Pribudlo taktiež 5 osobných motorových vozidiel, 2 autá na elektrický pohon s nabíjacou stanicou, 4 elektromotocykle a 4 elektrobicykle.

Biomasové logistické centrum pomôže vytvoriť 33 trvalých pracovných miest. Podpora dodávateľov biomasy sa odrazí v regionálnej zamestnanosti tiež  nepriamo.

Rast využívania biomasy na vykurovanie zase v štatistickej redukcii emisií skleníkových plynov.

Biznis model a riziká podnikania

Hlavná podnikateľská činnosť spočíva v obchode s pevnými biopalivami a ich derivátmi. Cieľovými zákazníkmi sú malí a strední podnikatelia, nie teplárne resp. elektrárne, ktoré spaľujú veľké objemy biomasy. Firma BIOPEL presadzuje stratégiu, podľa ktorej je výhodnejšie mať veľa menších odberateľov, než zopár veľkých zákazníkov.

Myšlienka postaviť BLC vyplynula z dlhoročnej aktivity akcionárov firmy BIOPEL v oblasti bioenergetiky. Konkurencia v odvetví je relatívne silná. Obchod s biomasou vykazuje citlivosť na vývoj počasia. Odbyt produktov preto môžu výrazne ovplyvniť miernejšie zimy. Okrem slabnúceho  predaja sa prebytok ponuky nad dopytom môže prejaviť tlakom na znižovanie cien. Naplnenosť trhu môžu ovplyvniť aj menej kvalitné výrobky dovážané zo zahraničia.

Spoločnosť BIOPEL odhaduje návratnosť investície do výstavby BLC na 5 rokov. V ceste naplnenia takéhoto predpokladu stojí viacero potenciálnych rizík, medzi inými spomínaná cenová volatilita a konkurencia, ktoré môžu ohroziť plnenie finančných záväzkov pri splácaní úveru. Konkurenčnou výhodou centra je, že plánuje ponúkať vysokokvalitné a certifikované pelety.  Okrem domáceho trhu sa plánuje BIOPEL sústrediť aj na vývoz do zahraničia. K cieľovým štátom patria Slovinsko a Taliansko.

Biomasové logistické centrum sa okrem podnikovej predajne a showroomu v areáli bude spoliehať na predajné miesta partnerských subjektov. Lokalizované sú najmä v Trenčianskom a Žilinskom kraji, čo vyplýva z pôsobnosti akcionárov firmy BIOPEL.

Výskumné centrum potenciálu biomasy

V rámci programu Zelené inovácie v priemysle bol 3. augusta 2015 podporený vznik Výskumného centra potenciálu biomasy. Prijímateľom grantu je Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky (TSÚP), ktorého zriaďovateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. NPPC - TSÚP funguje ako štátna príspevková organizácia.

Biomasa je najperspektívnejším zdrojom obnoviteľnej energie na Slovensku. Napriek tomu sa podieľa na súčasnej energetickej bilancii krajiny iba 3 %. Pomôcť zmeniť to chce Výskumné centrum potenciálu biomasy so sídlom v Rovinke pri Bratislave.

Unikátnou časťou projektu je inštalácia dvoch biofilmových reaktorov - ide o výsledok spolupráce s nórskymi partnermi. Jeden z nich bude umiestnený v priestoroch SPU v Koliňanoch a jeho dodávateľom je spoločnosť Antec Biogas z Nórska. Druhý biofilmový reaktor s inštalovaným výkonom 50 kW bude súčasťou existujúcej bioplynovej stanice v obci Budča neďaleko Zvolena.

S tým je úzko spojená spolupráca s miestnym roľníckym družstvom a partnerským Výskumným ústavom trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrici, ktorý sa zaoberá produkciou špeciálnych odrôd energetických tráv. Po ich zbere sa vytvorí senáž, ktorá sa bude následne testovať v laboratórnych podmienkach.

Vyprodukovaný bioplyn by sa v budúcnosti mohol upravovať na biometán (teda bioplyn upravený na kvalitu zemného plynu). Ten by sa ďalej využil na družstve ako pohonná látka. Ideou Štefana Pepicha, riaditeľa NPPC - TSÚP, je postaviť plniacu stanicu na stlačený zemný plyn (CNG) a nákup traktora na CNG. 

V sídle NPPC - TSÚP v Rovinke sa inštaluje kotol na biomasu. Zo spaľovania peliet vznikne teplo, ktoré sa využije na vykurovanie administratívnej budovy.

Prepojenie s praxou a osveta

Dôležitou víziou projektu výskumného centra je prenos získaných poznatkov do praxe. Jedným z jeho ambícií je preto poskytovať poľnohospodárom kvalifikované poradenstvo o tom, ako a koľko biomasy sú schopní využívať tak, aby dokázali znížiť ekonomické náklady svojho podnikania a zvýšiť tak svoju konkurencieschopnosť. Výskumní pracovníci sa podľa potreby budú ako experti podieľať aj na príprave legislatívnych materiálov.

PPC - TSÚP Rovinka má zavedený, udržiavaný a funkčný systém manažérstva kvality, ktorý spĺňa kritériá normy EN ISO 9001:2008 v rozsahu Skúšanie, certifikácia, výskum a poradenská činnosť. Už od roku 1996 začal vypracovávať pre  Vládu SR koncepčné materiály o biomase na Slovensku. Podieľal sa tiež na príprave Zákona o OZE (č. 309/2009 Z. z.) a Akčnom pláne využívania biomasy. K ďalším činnostiam patria poradenské štúdie pre poľnohospodárske družstvá, obce a podniky.

Zvýšením technickej vybavenosti sa rozšíria možnosti pre vydávanie certifikátov. Výskumom poľnohospodárskej biomasy na Slovensku sa zaoberá Národné lesnícke centrum a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Výhodou Výskumného centra potenciálu biomasy v Rovinke je, že technické vybavenie umožní pod jednou strechou vykonávať akreditované certifikované merania na všetky druhy biomasy.

NPPC - TSÚP už dnes vydáva subjektom certifikáty o tom, či rôzne druhy biomasy spĺňajú zákonom predpísané normy. Ak chce výrobca peliet uviesť svoje výrobky na domáci trh alebo do zahraničia, ústav na ich žiadosť uskutočňuje analýzy, v ktorých skúma vlhkosť, výhrevnosť, prípade obsah popola alebo iné technické parametre.

Ďalšou z plánovaných činností výskumného centra sú edukačné projekty zamerané na  predškolákov a školákov, ktoré ich budú vzdelávať o obnoviteľných zdrojoch energie. Pokračovať má odborné partnerstvo so Strednou odbornou školou v Ivanke pri Dunaji, ktorá má ako jediná svojho druhu na Slovensku otvorený odbor bioenergetika.

Hospodárenie

Budúca prevádzka výskumného centra bude podobne ako v prípade NPPC - TSÚP financovaná z rozpočtu štátu. Náklady na prevádzku centra sú minimálne, prevažne ide o prostriedky na mzdy zamestnancov alebo  nákup vzoriek biomasy na výskum. Rozpočet budú okrem štátnych príspevkov v budúcnosti dopĺňať aj vlastné príjmy, ktoré súvisia s tržbami za expertné služby, určené najmä pre poľnohospodársku prax.

Lokálna zamestnanosť

V NPPC - TSÚP aktuálne pracuje 15 ľudí. Na výskume sa podieľa 6 pracovníkov, každý z nich je zapojený do projektu Výskumného centra. Vďaka nemu sa vytvoria 2 až 3 nové trvalé pracovné miesta. S odborným poradenstvom pre poľnohospodárske družstvá, obce alebo iné subjekty je spojený vznik zelených pracovných miest. Podľa Štefana Pepicha je potenciál, aby sa v každej obci uživili 2 pracovníci, ktorí by sa počas roka starali o kotolne na biomasu slúžiace na vykurovanie verejných budov.

Environvironmentálny prínos

Výskumné centrum potenciálu biomasy nadväzuje na výskum NPPC - TSÚP. Ten sa dlhodobo zaoberá analýzou poľnohospodársky nevyužívanej pôdy na Slovensku, ktorú by bolo možné využiť na produkciu energetickej poľnohospodárskej biomasy.

Z výsledkov analýzy, ktorú vypracoval NPPC - TSÚP, vyplýva, že nevyužívaná poľnohospodárska pôda na Slovensku má výmeru 452,826 tisíc ha, čo je 18,86 % z celkovej poľnohospodárskej pôdy. Na tejto pôde by sa mohla prednostne pestovať energetická biomasa vo forme energetických rastlín alebo rýchlo rastúcich drevín.

Podľa výpočtov NPPC - TSÚP by sa pri pestovaní slamy na poľnohospodársky nevyužívanej pôde teoreticky pokrylo až 30 % celkovej energetickej náročnosti štátu. Ak sa výpočet zreálni a na výmere 200 tisíc ha nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy by sa pestovali energetické trávy, energetická výťažnosť za takýchto podmienok je 16 PJ. Energetická náročnosť SR je podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví približne 800 PJ ročne. Ak bežná domácnosť, ktorá má štyroch členov, spotrebuje za rok 40 GJ energií, biomasa by dokázala pokryť energetické potreby 400  tisíc domácností na Slovensku.

Bioplynová stanica a zelené logistické centrum Tvrdošín

Projekt Bioplynová stanica a zelené logistické centrum Tvrdošín (BPS Tvrdošín) vznikol s cieľom efektívne využiť odpadové teplo, ktoré vzniká pri výrobe elektriny. V areáli bioplynovej stanice bolo postavené logistické centrum, ktorého súčasťou je peletizačná a sušiaca linka. Vďaka nadbytočnému teplu sa v nej zhodnocuje (suší) biomasa z regiónu a jej spracovaním vznikajú drevné pelety slúžiace ako ekologické palivo.

Z Nórskych grantov i vlastných zdrojov sa financovala výstavba logistického centra. Na samotnú výstavbu bioplynovej stanice, ktorá nie je súčasťou projektu, poskytla úver spoločnosť Tatra banka vo výške 65 % z celkových rozpočtových nákladov bez DPH, so splatnosťou 10 rokov. Splátky istiny a úrokov prebiehajú na kvartálnej báze.

Ako prebieha výrobný proces

Bioplyn vzniká rozkladom organického odpadu bez prítomnosti kyslíka. Výsledkom technologického postupu tzv. anaeróbnej fermentácie je elektrina, ktorá sa využíva na vlastnú spotrebu, zvyšok produkcie sa potom dodáva prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia. Sekundárnym produktom je bezzápachový digestát, ktorý môžu poľnohospodári spätne využívať ako organické hnojivo alebo prídavok do kompostu. Dodávateľmi vstupných surovín sú poľnohospodárske družstvá zo spádovej oblasti oravského regiónu. Za účelom výroby elektrickej energie sa zhodnocuje hnoj a hnojovica z hovädzieho dobytka, trávna siláž, pokosená tráva z mestských pozemkov a parkov alebo kukuričná siláž.

Tretím produktom je odpadové teplo. Logistické centrum v areáli bioplynky vzniklo s cieľom zhodnocovať drevnú biomasu od regionálnych dodávateľov. Tvorí ho sušiaca a peletizačná linka, ktorá s využitím tohto tepla spracováva drevný odpad, piliny z mäkkého odkôrneného dreva - prevažne borovice a smreku. Ich sušením, podrvením a zlisovaním vzniká konečný produkt určený na predaj zákazníkom - drevné pelety. Predpokladaná výroba drevných peliet za jeden kalendárny rok je 3,33 tisíc ton.

Dodávku drevnej hmoty chce v budúcnosti BPS Tvrdošín prevziať aspoň čiastočne do vlastných rúk. Vlastné pokusné pestovanie biomasy je v pláne od roku 2017.

Technické parametre

Inštalovaný výkon BPS Tvrdošín je 0,8 MW. Kogeneračná jednotka vyrába okrem elektriny aj teplo, pričom disponuje inštalovaným tepelným výkonom 0,947 MW. Za predpokladu 8,2 tisíc prevádzkových hodín ročne je v BPS Tvrdošín možné vyrobiť formou kogenerácie 6.560 MWh elektrickej energie a 7.765 MWh tepla. Bioplynku tvoria 2 betónové nádrže, ktoré majú celkový objem 10.810 metrov kubických (m3). Jedna z týchto nádrží slúži ako koncový sklad s kapacitou 6.032 m3.

Zamestnanosť

Len samotná prevádzka logistického centra vytvorila 10 trvalých pracovných miest.   Vďaka využitiu bioplynu na výrobu elektriny a nízkemu emisnému zaťaženiu ovzdušia sa bioplynová stanica považuje za jeden z najekologickejších zdrojov.

Biznis model spoločnosti

S odbytom drevných peliet začala spoločnosť iba nedávno, nedá sa preto momentálne hovoriť o kľúčových partneroch. Sústredí sa na maloobchodný aj veľkoobchodný trh.

V ponuke firmy sú pelety akosti A1 s výhrevnosťou 18,5 MJ/kg. Dostupné sú vo vreciach s hmotnosťou 15 kilogramov, väčší odberatelia si môžu objednať dodanie až jednej tony peliet. Obchodná cena podľa výrobcu závisí od objemu a pravidelnosti odberu. K zefektívneniu prevádzkových postupov v logistickom centre má v rámci projektu prispieť spolupráca s partnerom  - The Norwegian Forest and Landscape Institute.

Výhodou bioplynových staníc ako obnoviteľného zdroja energie je, že na rozdiel od fotovoltických či veterných elektrární, výroba počas celého roka je predikovateľná. Za prínos pre Tvrdošín možno považovať, že bioplynka dokáže spracovať aj biologicky rozložiteľný komunálny odpad. To je po novom povinnosťou pre každú obec a mesto, ktorú im ukladá zákon o odpadoch (79/2015 Z. z.). Bioplynka sa navyše nachádza v blízkosti skládky Jurčov Laz, ktorej pozemky prešli vďaka projektu rekultiváciou.

Prevádzkovateľ sa môže vďaka štátnemu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanou výrobou spoľahnúť na stabilnú výkupnú cenu za vyrobenú elektrinu. ÚRSO schválil pre spoločnosť VSV Group ako prevádzkovateľa bioplynovej stanice pevnú výkupnú cenu elektriny 134,07 eur/MWh bez DPH.

Bioplynová stanica v Tvrdošíne sa uviedla do prevádzky 13. decembra 2013. Právo na podporu vo forme doplatku pre výrobcu elektriny sa končí 12. decembra 2028.

Využitie odpadového tepla, v tomto prípade na sušenie a výrobu drevných peliet, bolo v ekonomickom záujme samotnej spoločnosti. Na základe zákona o OZE a KVET (309/209 Z.z.) sa pevná cena elektriny zníži o 30 %, ak sa minimálne polovica z ročnej produkcie tepla vyrobeného v kogeneračnej jednotke nevyužije na dodávku využiteľného tepla, ktoré nezahŕňa teplo na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu.

Ako pozitívum možno označiť schopnosť zariadenia splyňovať živočíšny odpad od poľnohospodárov. Na Slovensku je v súčasnosti 111 bioplynových staníc, pričom až 80 % z nich je určených na spracovanie kukuričnej siláže, čo nerieši problém farmárov.

V prípade BPS Tvrdošín ide o doteraz jednu z posledných pripojených bioplyniek.  Od decembra 2013 platí na Slovensku tzv. stop-stav pre pripájanie nových zdrojov do regionálnych distribučných sústav, ktorých inštalovaný elektrický výkon je vyšší ako 10 kW.

Riziká podnikania

Podnikanie BPS Tvrdošín má niekoľko potenciálnych rizík. Prevádzka BPS Tvrdošín je závislá od zabezpečenia stabilnej dodávky vstupných surovín, ktoré spĺňajú určené štandardy kvality. Výzvu predstavuje presadenie sa na silne konkurenčnom trhu s ekologickými palivami, špeciálne drevnými peletami. V prípade dodávky drevnej hmoty chce spoločnosť v budúcnosti kontrolovať aspoň čiastočne celý reťazec, súčasťou projektu je tiež výskum obnovy lesných porastov a zloženia štiepky s cieľom dosiahnuť maximálnu efektivitu využitia pre energetické zdroje. Po roku  2028 spoločnosti končí garancia výkupu elektriny za pevne stanovenú cenu. Následne sa bude musieť prevádzkovateľ bioplynky vyrovnať s trhovými podmienkami v časti podnikania s výrobou elektrickej energie.

Správu "Trvalo udržateľné modely podnikania v sektore bioenergetiky” v rámci rovnomenného projektu podporeného z Bilaterálneho fondu Nórskych grantov na Slovensku vypracoval kolektív energy analytics, s.r.o. v spolupráci s International Development Norway AS a je voľne dostupná na stiahnutie na tejto linke ako súbor PDF.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri